Vláda rokuje o zmenách v systéme hmotnej núdze

Vláda sa v stredu zaoberá návrhom nového zákona o pomoci v hmotnej núdzi.

Základnú dávku v hmotnej núdzi v sume 60,5 eura má štát podľa navrhovaného zákona od začiatku budúceho roka vyplácať len tým plnoletým sociálne odkázaným osobám, ktoré mesačne odpracujú v rámci malých obecných služieb alebo dobrovoľníckych prác aspoň 32 hodín.

Základným predpokladom tejto podmienky však bude, že mu takúto činnosť obec ponúkne. Ak ani jeden z rodičov nevyužije ponuku obce a nebude pracovať, rodina nedostane aktivačné príspevky, ani základnú dávku v hmotnej núdzi na rodičov. Rodina by však mala naďalej nárok na príspevok na bývanie a na dávky na deti. Pri štvorčlennej rodine, kde ani jeden z rodičov nepracuje, by tak suma sociálnych dávok klesla zo 156 eur na 36 eur.

Rokovať sa bude aj o rodičovskom príspevku

Súčasťou rokovania vlády je aj návrh novely zákona o rodičovskom príspevku. Novelou sa majú sprísniť podmienky pre poskytovanie rodičovského príspevku najmä v prípadoch, kde je starostlivosť rodičov o staršie deti nedostatočná alebo je ich výchova ohrozená.

Rezort práce navrhuje neposkytovať rodičovský príspevok tým rodičom, ktorým z osobnej starostlivosti bolo odňaté staršie dieťa vo veku do troch rokov alebo do šesť rokov, ak má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a na zabezpečenie starostlivosti o toto dieťa úrad práce, sociálnych vecí a rodiny už poskytuje rodičovský príspevok osobe, ktorej bolo toto dieťa zverené do starostlivosti.

Minister práce a sociálnych vecí Ján Richter by mal na rokovanie kabinetu predložiť aj návrh zákona o príspevku pri narodení dieťaťa. Príspevok a príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa sa majú zlúčiť do jednej dávky a jej výška sa má odstupňovať podľa poradia pôrodu, z ktorého sa dieťa narodilo.

Pri prvom až treťom pôrode má ísť o sumu 823,86 eura a pri štvrtom a ďalšom má dávka dosiahnuť 151,37 eura. Tento návrh zohľadňuje súčasnú výšku príspevku pri narodení dieťaťa v sume 151,37 eura a príplatku pri narodení prvého až tretieho dieťaťa na úrovni 678,49 eura.

Vláda rokuje aj o návrhu novely zákona o sociálnom poistení. Samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) by od budúceho roka už nemali mať prihlasovaciu a odhlasovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni pri platení povinných sociálnych odvodov. Vznik povinného poistenia, ako aj výšku poistného, dátum jeho splatnosti a údaje týkajúce sa platenia poistného by mala SZČO oznamovať Sociálna poisťovňa.

V súčasnosti sa SZČO musia prihlásiť v poisťovni na povinné platenie odvodov, ak ich hrubý príjem pred odpočítaním výdavkov za predchádzajúci rok presiahol 12- násobok minimálneho vymeriavacieho základu. Za minulý rok ide o sumu 4 716 eur. Odhlášku z povinného platenia odvodov si SZČO musia podať vtedy, ak ich hrubý príjem za rok 2012 klesol pod 4 716 eur.

Na pláne je aj novela zákona o účtovníctve

Šéf rezortu financií Peter Kažimír na rokovanie vlády predloží návrh novely zákona o účtovníctve. Novelou sa má znížiť administratívna záťaž pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, pre účtovné jednotky nezriadené na účely podnikania a tiež pre fyzické osoby podnikateľov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva.

Pokles administratívnej záťaže je cieľom aj návrhu novely zákona o cenách, o ktorom má taktiež rokovať vláda. Ministerstvo financií navrhuje zrušiť povinnosť viesť a uchovávať cenovú evidenciu s výnimkou tých, ktorí spĺňajú minimálne dve z troch podmienok.

Výnimku nebudú mať tie subjekty, ktorých celková suma majetku presahuje 350 000 eur, obrat presahuje 700 000 eur a ide o podnikateľov s počtom zamestnancov vyšším ako desať. Vláda by mala rokovať aj o návrhu novely zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov, ako aj o návrhu novely zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov.