Infekcie v detstve poháňajú rozvoj roztrúsenej sklerózy

Nedávny výskum ukázal, že roztrúsená skleróza je najčastejším neurologickým autoimunitným ochorením medzi mladými dospelými na celom svete. Tento stav môže spôsobiť únavu, problémy s pohybom, rovnováhou, koordináciou a dokonca zrakom.

Napriek skutočnosti, že toto ochorenie postihuje tak veľký počet ľudí na celom svete, vedci si stále nie sú istí, čo ho spôsobuje. Tím výskumníkov vo Švajčiarsku teraz navrhol novú teóriu, že vírusové infekcie v detstve by sa mohli dostať do mozgu a zvýšiť pravdepodobnosť vzniku autoimunitného ochorenia neskôr v živote.

Výskumníci podporujú túto teóriu výskumom na myšiach. Jeho výsledky uvádzajú v časopise Science Translational Medicine. Vedci skúmali, či mozgové vírusové infekcie v ranom detstve patria medzi možné príčiny ochorenia. Ako vysvetľuje spoluautor štúdie Doron Merkler: “Tieto prechodné infekcie môžu za určitých okolností zanechať lokálnu stopu, zápalový podpis v mozgu." Ten môže byť dôležitým faktorom pri roztrúsenej skleróze.

Keď vedci študovali mozgy myší, ktoré mali vírusovú infekciu ako mláďatá, zistili, že v mozgovej kôre sa nahromadili abnormálny počet pamäťových T-buniek. Za normálnych okolností sú tieto bunky distribuované po celom mozgu, pripravené na jeho ochranu v prípade napadnutia vírusom. No pri pokusoch sa hromadili presne v tom mieste, ktoré bolo zasiahnuté infekciou v ranom živote myší.

Nová nádej na liečbu

Pri myšiach sa výskumníci nezastavili. Namiesto toho sa obrátili na ľudí s roztrúsenou sklerózou, aby zistili, či existuje možnosť, že by ich pozorovania u myší mohli byť tiež použité na ľudí. Následne sa im podarilo nájsť podobnú akumuláciu T-buniek aj u ľudí a teraz chcú pokračovať vo výskume úlohy, ktorú zohrávajú T-bunky pri rozvoji autoimunitných stavov, ktoré ovplyvňujú mozog. Ako dodáva Steinbach:

"V tomto smere pokračujeme v našom výskume. Chceme predovšetkým pochopiť, prečo sa T-bunky hromadia v týchto oddelených miestach detského mozgu po infekcii, ale nie v dospelosti."