Obchodníci podali na Európsku komisiu sťažnosť na zákony ministerky Matečnej

Európske združenie obchodníkov EuroCommerce, ktorého členom je Slovenská aliancia moderného obchodu (SAMO), podalo tento týždeň na Európsku komisiu (EK) sťažnosť na Zákon o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami a Zákon o potravinách. Podľa obchodníkov sú obmedzenia, ktoré zákony priniesli, v rozpore s európskym právom, informovala v stredu SAMO. Legislatívu prinieslo začiatkom roka Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka pod vedením ministerky Gabriely Matečnej (SNS).

Medzi problematické ustanovenia Zákona o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami patria podľa obchodníkov napríklad diskriminácia pri podnikaní v logistike, alebo povinná platba za tovar aj bez faktúry, kedy sú obchodníci povinní zaplatiť aj bez akéhokoľvek príjmového dokladu.

Obchodníci vnímajú ako neprimerané obmedzenie aj zákaz znižovania nákupných cien, ktorý podľa nich neumožňuje flexibilne reagovať na dopyt a ponuku na trhu. Ďalším napadnutým obmedzením je zákaz nákupu pod ekonomicky oprávnené náklady dodávateľa. Napríklad pri sezónnej zelenine to môže podľa SAMO spôsobiť, že výrobca nebude schopný predať celú úrodu a časť z nej bude musieť zlikvidovať, čím mu môžu vzniknúť väčšie škody, ako pri predaji s nižšou cenou.

„Jedným z najrozporuplnejších ustanovení novej legislatívy je zavedenie takzvanej generálnej klauzuly. Vďaka nej štát môže za neprimeranú podmienku vyhlásiť čokoľvek aj dodatočne bez toho, aby to bolo explicitne ustanovené v zákone. Štát tak nadobúda neobmedzené právomoci voči obchodníkom a dodávateľom potravín, ktorým môže zakázať ľubovoľnú vec, či ich za ľubovoľnú vec pokutovať,“ uviedol predseda SAMO Martin Krajčovič. „Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadame Európsku komisiu, aby bezodkladne iniciovala konanie o porušení európskeho práva,“ dodal Krajčovič.

SAMO sa ohradila aj voči nepriamej novelizácii Zákona o potravinách, ktorá sa uskutočnila prostredníctvom Zákona o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami. Tá zrušila odkladný účinok riadne podaných opravných prostriedkov, a tým pádom aj povinnosť zaplatiť pokutu až na základe právoplatného rozhodnutia. „To znamená, že obchodníci, farmári, či výrobcovia potravín musia zaplatiť štátu pokutu, a až potom nasleduje odvolacie konanie, v rámci ktorého sa uloženie pokuty môže ukázať ako nezákonné, neprimerané alebo nedôvodné,“ upozornila SAMO.

Novela tiež prikazuje v rámci letákovej propagácie povinné uvádzanie minimálne 50 % slovenských produktov, čo je podľa obchodníkov zjavne v rozpore so základnou zásadou vnútorného trhu - voľným pohybom tovarov a služieb v rámci EÚ.