Banský úrad rozhodol, Ortac môže v Kremnici ťažiť zlato

Upozorneniu prokurátora na nečinnosť v súvislosti so zánikom práva na povrchovú ťažbu zlata v Kremnici pre firmu Ortac nevyhovel po obvodnom ani Hlavný banský úrad.

Stotožnil sa s názorom, že firme Ortac ešte lehota na začiatok povrchového dobývania neuplynula a oprávnenie povrchovo dobývať vyhradené kremnické ložisko jej teda nezaniklo.Prokuratúra má ešte možnosť dať rozhodnutie preskúmať súdu.

Upozornenie na nečinnosť banského úradu vydala banskobystrická krajská prokuratúra na podnet občianskeho združenia (OZ) Kremnica nad zlato a Obvodnému banskému úradu v Banskej Bystrici ho odoslala začiatkom júna.

Banskému úradu v ňom navrhla, aby spoločnosti Ortac oznámil zánik jej banského oprávnenia na povrchové dobývanie zlatých a strieborných rúd a vydal rozhodnutie o zastavení aktuálneho konania o žiadosti tejto spoločnosti o povolenie banskej činnosti v Kremnici.

Podľa prokuratúry oprávnenie zaniklo

Podľa prokuratúry oprávnenie na povrchovú ťažbu zlata v Kremnici firme Ortac zaniklo na základe banského zákona z dôvodu, že do troch rokov od jeho získania s povrchovou ťažbou reálne nezačala. 

Oprávnenie na hlbinnú ťažbu stále má, keďže pri ňom zákon stanovuje päťročnú lehotu na začiatok ťažby. Oprávnenie na ťažbu získala firma Ortac, vtedy ešte pod menom Kremnica Gold Mining, 17. júna 2009 prevodom od svojej sesterskej firmy Kremnica Gold. Platnosť nadobudlo zápisom prevodu dobývacieho priestoru do Evidencie dobývacích priestorov 30. júna 2009. 

Podľa Hlavného banského úradu, ktorému upozornenie prokuratúry postúpil obvodný banský úrad na vybavenie začiatkom júla, však firme Ortac ešte neuplynula lehota na začiatok ťažby, prekročením ktorej by došlo k zániku práva na dobývanie výhradného ložiska, a to z dôvodu že zatiaľ nebolo ukončené posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA). 

Banské oprávnenie nezaniká

Ako ďalej pre agentúru SITA podotkol predseda Hlavného banského úradu Peter Kúkelčík, prokurátorka krajskej prokuratúry si tiež nesprávne vyložila pojmy inštitútov banského práva, a to konkrétne „práva na dobývanie výhradného ložiska“ a „banské oprávnenie“ a došlo tak k požiadavke, ktorej nemožno vyhovieť. Podľa banského zákona totiž právo na dobývanie výhradného ložiska a na nakladanie s vydobytým nerastom má organizácia, ktorá má banské oprávnenie a ktorej sa určí dobývací priestor. Banské oprávnenie je teda druh štátnej licencie, ktorá na rozdiel od oprávnenia na dobývanie výhradného ložiska nečinnosťou v stanovených lehotách nezaniká.

"Musíme konštatovať, že banské oprávnenie nie je totožné s právom dobývať výhradné ložisko a preto Obvodný banský úrad Banská Bystrica a ani Hlavný banský úrad nemohol vyhovieť Krajskej prokuratúre v Banskej Bystrici, ktorá žiadala zrušiť banské oprávnenie, čiže štátnu odbornú licenciu pre nečinnosť v dobývacom priestore. Tú i tak za nečinnosť považovať nemožno, pretože neuplynuli zákonné lehoty, ktoré neplynú pre neukončenie posudzovania vplyvov na životné prostredie,“ uzavrel Kúkelčík. Názor, že lehota na začiatok ťažby firme Ortac ešte neuplynula z dôvodu, že sa do nej nezapočítava obdobie, počas ktorého prebieha proces EIA, prezentoval ešte vlani v septembri aj konateľ Ortac Viktor Pomichal.

Prokurátori stanovisko študujú

Hovorca krajskej prokuratúry Ivan Vozár v stredu pre agentúru SITA uviedol, že stanovisko Hlavného banského úradu nevyhovieť upozorneniu prokurátori aktuálne študujú. „Ešte nevieme, či sa obrátime žalobou na súd, musíme rozobrať argumentáciu,“ uviedol Vozár.

Predseda OZ Kremnica nad zlato Ľuboš Kürthy takéto rozhodnutie Hlavného banského úradu očakával. „My sme na to pripravení, naši právnici na tom robia a po preštudovaní stanoviska banského úradu to budeme riešiť súdnou cestou. Prekvapilo by ma však, keby prokuratúra nechcela podať žalobu. Nie je možné v žiadnom právnom štáte nechať porušovať zákony,“ povedal pre agentúru SITA Kürthy. Názor, že lehota na začiatok ťažby firme Ortac ešte neuplynula pre neukončený proces EIA odmieta s tým, že proces EIA sa v prípade najnovšieho návrhu Ortac na banskú činnosť ešte ani nezačal. „To je ich problém, že nestihli termíny. Banský úrad nie je arbitrom, ktorý o tom bude rozhodovať, hoci tamojší úradníci si asi myslia, že nad nimi stále drží ochrannú ruku Klement Gottwald,“ dodal Kürthy.

Ťažba zlata v Kremnici

Dobývací priestor v Kremnici má zhruba 12 štvorcových kilometrov a patria doň štyri pätiny územia Kremnice aj celá obec Kremnické Bane. Určený je od roku 1961, pričom hlbinná ťažba sa tam pre nerentabilnosť skončila v roku 1971. V rokoch 1986 až 1992 bolo v lokalite overované lúhovanie rudy kyanidom sodným pri povrchovej ťažbe. 

Firma Kremnica Gold, respektíve jej sesterská firma Kremnica Gold Mining, od vlaňajšieho decembra s názvom Ortac, sa ťažbu zlata v Kremnici snaží rozbehnúť od roka 2006, už by však nemalo ísť o hlbinnú, ale povrchovú ťažbu. Po veľkom odpore verejnosti proti jej prvému zámeru, ktorý počítal s využívaním technológie lúhovania kyanidom sodným, bol proces posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) zastavený. Medzitým sa zmenila legislatíva a na použitie kyanidovej metódy treba súhlas dotknutej aj všetkých susedných obcí a príslušného samosprávneho kraja. 

Ako v roku 2011 uviedol vtedajší konateľ Kremnica Gold a Kremnica Gold Mining Dušan Roob, geologické prieskumy v posledných rokoch ukázali, že na základe najnovších technológií dobývania a spracovania rudy by bolo možné získať z kremnického ložiska Šturec viac ako 20 ton zlata a asi 200 ton striebra. Mesto Kremnica už viackrát obnovenie ťažby zlata, respektíve povrchovú ťažbu na svojom území odmietlo. Dlhodobo sa tiež usiluje o zmenšenie dobývacieho priestoru, keďže ťažiteľné ložisko Šturec má len dva štvorcové kilometre.