Autor novely Starec a more Ernest Hemingway sa narodil pred 120 rokmi

Svetu zanechal množstvo hodnotných diel, ktoré inšpirujú ľudí dodnes. Medzi nimi napríklad romány Zbohom zbraniam, Komu zvonia do hrobu, ale predovšetkým novelu Starec a more, za ktorú dostal v roku 1954 Nobelovu cenu za literatúru.

Ernest Miller Hemingway sa narodil v 21. júla 1899 v meste Oak Park v štáte Illinois v USA. Vyrastal v rodine otca lekára a matky učiteľky spevu ako druhé zo šiestich detí. Otec ho osobným príkladom a nadšením viedol k láske k prírode, lovu a športu. Od januára 1916 začal prispievať reportážami do školského časopisu a v školskom almanachu sa objavovali aj jeho prvé poviedky. O rok neskôr zmaturoval a napriek prianiu rodičov začal pracovať ako reportér pre noviny Kansas City Star.

V máji 1918 odišiel Hemingway do Európy kde okúsil hrôzy prvej svetovej vojny. Vážne zranenie spôsobené črepinami z mínometnej strely utrpel 8. júla 1918 a stal sa tak aj prvým zraneným Američanom na talianskom fronte.

Po návrate z prvej svetovej vojny, kde bol vodičom sanitky i vojnovým spravodajcom, vstúpil do literatúry. Stal sa členom a neskôr jedným z najvýznamnejších predstaviteľov skupiny intelektuálov nazvanej stratená generácia, ktorá sa vytvorila okolo americkej emigrantky v Paríži Gertrúdy Steinovej. Skupinu tvorila povojnová generácia umelcov, pre ktorú sa stal svet len chaosom plným nestabilných hodnôt. Základnou témou ich diel bolo sklamanie a skepsa, rozklad ľudských i spoločenských hodnôt a hľadanie východiska v úteku do prírody alebo ku kultúre.

Ernest Hemingway, ktorý bol štyrikrát ženatý a mal štyroch synov sa zúčastnil občianskej vojny v Španielsku, počas druhej svetovej vojny pôsobil ako frontový dopisovateľ. Dlhé roky prežil na Kube, ako aj v meste Key Weste na Floride a počas safari v Afrike prišiel pri leteckej havárii takmer o život.

Nositeľ Nobelovej ceny za literatúru a prestížneho amerického novinárskeho a umeleckého ocenenia Pulitzerovej ceny hovoril: „Na písaní nie je nič zložité. Všetko, čo musíte spraviť je len si sadnúť za písací stroj a krvácať.“

Prvotina Ernesta Hemingwaya Tri poviedky a desať básní vyšla v Paríži v roku 1923. Po ďalšej zbierke poviedok V našich časoch (1925) sa rozhodol vzdať sa novinárstva a venoval sa už iba literárnej činnosti. V roku 1926 vydal prvý román Slnko aj vychádza, v ktorom vyjadril sklamanie intelektuálov po prvej svetovej vojne. V nasledujúcom, autobiografickom románe Zbohom zbraniam (1929) opísal príbeh lásky medzi zraneným americkým vojakom a jeho mladou anglickou ošetrovateľkou v talianskej nemocnici. Tento román, rovnako ako aj román Komu zvonia do hrobu (1940) z obdobia španielskej občianskej vojny, na ktorej sa Hemingway zúčastnil ako vojnový korešpondent, patrí medzi jeho najlepšie diela.

Najväčšiu slávu však priniesla Hemingwayovi novela Starec a more (1952), ktorú napísal na Kube za osem týždňov. Napokon aj autor samotný hovoril, že je to to najlepšie, čo za celý život napísal. Práve za toto dielo, v ktorom na pozadí súboja starého rybára Santiaga snažiaceho sa chytiť obrovskú ponúkol sondu do ľudského myslenia v bezmocnej situácii, dostal v roku 1954 Nobelovu cenu za literatúru. Po získaní tohto ocenenia Hemingway povedal: „Nerobil som nič iné, iba písal to, čo mi kubánske more diktovalo.“

Americký spisovateľ Ernest Hemingway, ktorý vtlačil svetovej literatúre výrazný rukopis a tvrdil, že niet vernejšieho priateľa ako je kniha, zomrel 2. júla 1961 v malom mestečku Ketchum v USA necelé tri týždne pred svojimi 62. narodeninami.

Údajne zomrel na následky pokusu o samovraždu, rovnako ako jeho otec, ktorý sa zastrelil. K samovražde mala Ernesta Hemingwaya dohnať depresia, ale rodina spisovateľa túto verziu poprela. Podľa nej sa neúmyselne postrelil pri čistení zbrane.