Geológ: Tento jediný fakt je dôkazom, že konšpirácia o pristátí na Mesiaci je nezmysel

Rok 2019 je rokom osláv 50. výročia pristátia na jedinej zemskej družici. Let posádky Apollo 11 na Mesiac priviedol ľudstvo do ďalšej etapy výdobytkov moderných technológií, no nie všetci ho dnes oceňujú rovnako.

Rok 2019 je, žiaľ, aj rokom pochybností a šírenia falošných alebo zavádzajúcich správ. Vďaka internetu sa dnes napríklad dozvedáme, že pristátie na Mesiaci, ktoré 19. Júla 1969 sledovali na televíznych obrazovkách milióny ľudí po celom svete, bola v skutočnosti fraška natočená hollywoodskou produkciou v nevadskej púšti.

Vďaka výročiu, ktoré si tohto roku pripomíname, získali príležitosť prejaviť sa experti z celého sveta, ktorí sa snažia svetu vysvetliť, prečo sa podobné konšpirácie nezakladajú na pravde. Jedným z nich je aj Austrálčan Trevor Ireland, podľa ktorého by bolo oveľa ťažšie vytvoriť kópiu mesačných kameňov na Zemi, než ich priniesť z mesačného povrchu.

V 380 kilogramoch kameňov, ktoré astronauti priniesli z Mesiaca na Zem, sa síce nenachádzali žiadne prvky, ktoré by nejestvovali aj u nás, no rozhodne to neznamená, že na ich výrobu by stačilo odlomiť kus horniny zo zemského masívu.

„Všetky kamene sú veľmi staré, väčšina z nich má 3,8 miliárd rokov, a nikdy sa nedotkli vody,“ hovorí Ireland pre populárno-náučný portál IFL Science. „Na našej planéte by sme našli len málo skál v tomto veku.“

Vek mesačnej horniny sa podarilo určiť pomocou rádioaktívnych izotopov – tak, ako to robíme so zemskými skalami. Čím staršia je hornina, tým viac uránu sa v nej premenilo na olovo. Na druhej strane urán sa v horninách jednoducho zoskupuje do zirkónov, ale vedci dodnes nepoznajú spôsob, akým by sa dalo do zirkónov prepašovať olovo.

Jedným z hlavných, aj keď možno nie takých známych argumentov konšpirátorov, prečo pristátie na Mesiaci malo byť narafičené, je to, že Američania už pred 50 rokmi poznali spôsob, ako vyrobiť zirkóny s dostatočným množstvom olova vnútri, aby vyzerali staro. Ireland ale tvrdí, že až tak ďaleko ľudské schopnosti nesiahajú ani viac ako 50 rokov po prvej misii na Mesiac.

Úlohou profesora v boji proti konšpiráciám nie je len uvádzať veci na pravú mieru. On sám bol v roku 1969 príliš mladý na to, aby bol súčasťou tímu, ktorý analyzoval mesačné kamene, no dnes prednáša na univerzite, kde sa tomuto poslaniu venovali jeho predchodcovia.

Na Austrálskej národnej univerzite (Canberra) v tom čase pôsobil aj emeritný profesor Ross Taylor, ktorý spomína, že kvôli skúmaniu vzoriek mesačného povrchu trávil v práci 20 hodín denne spoločne so špičkovými profesionálmi z celého sveta.

NASA zamestnala 200-300 geológov na preštudovanie zloženia kameňov dovezených z Mesiaca. „Do dnešného dňa analyzujeme mesačné kamene z misie Apollo 11, a stále nás majú čím prekvapiť,“ hovorí Ireland vo vyhlásení. Počas ďalších rokov sa k výskumu pridalo odhadom ďalších 700-900 geológov, a ani jeden z nich by nemal problém odhaliť falošný kameň.

Ako ďalší dôkaz pravdivosti misie na Mesiac možno považovať nález meteoritu mesačného pôvodu v roku 1982, ktorého zloženie sa zhoduje s mesačnou horninou privezenou na Zem posádkou Apollo 11.

Poslednou známkou pravdivosti má byť podľa Irelanda fakt, že práve vedci by mali byť považovaní za najväčších konšpirátorov – ich práca totiž deň čo deň vyžaduje, aby spochybňovali každú novú hypotézu kolegov.