Ľudstvo musí prejsť na vegetariánsku alebo vegánsku stravu, hlása OSN

Organizácia spojených národov (OSN) predstavila nový spôsob, ako zvrátiť globálne otepľovanie. Podľa správy OSN, o ktorej informoval britský denník Daily Mail, je cieľom dosiahnuť implementovanie zdravej rastlinnej stravy do jedálnička každého človeka na zemi.

Problém s produkciou mäsa spočíva v tom, že jeho výroba sa podieľa na tvorbe 25 až 30 percent celkového vzniku skleníkových plynov. Ďalšie riziko predstavuje rastúca populačná krivka, ktorá by mohla spôsobiť, že v roku 2050 budeme na nakŕmenie predpokladaných 9,8 miliárd ľudí na celom svete potrebovať o 56 percent spracovaných potravín viac ako v roku 2010.

Ak spotreba mäsa a mlieka bude aj naďalej rásť, čoskoro bude nutné vyrúbať 6 miliónov kilometrov štvorcových lesov (dvakrát viac ako rozloha Indie) a premeniť ich na poľnohospodársku pôdu, uvádza správa s názvom Creating a Sustainable Food Future.

Uhlíková neutralita do 30 rokov

Johan Rockstrom z postupimského Inštitútu na výskum dopadov zmeny podnebia spresňuje: „Jediná šanca, ako v roku 2050 v rámci zemských hraníc nakŕmiť 10 miliárd ľudí, je aplikovanie zdravej, rastlinnej stravy, obmedzenie odpadu a investovanie do technológií na obmedzenie environmentálnych dopadov.“

Medzivládny panel o zmene klímy okrem toho navrhuje venovať územie o rozlohe Indie na pestovanie bio-palivových plodín alebo stromov absorbujúcich oxid uhličitý. Ich využitie v budúcnosti bude záležať od toho, ako rýchlo dokážeme celkom prestať používať fosílne palivá a znížiť uhlíkovú stopu.

Hlavné príčiny environmentálneho úpadku Zeme – teda oxid uhličitý, metán, dusík, plasty a človek – sa aj naďalej množia rekordnou rýchlosťou. Aby sme získali aspoň 50-percentnú šancu na zníženie teploty Zeme o 1,5 stupňa Celzia, musíme do troch desaťročí dosiahnuť uhlíkovú neutralitu.

Pomôžu biopalivá?

„Obnova lesov je najlepším riešením klimatických zmien, aké sa nám dnes ponúka,“ myslí si profesor na univerzite ETH v Zurichu Tom Crowther. „Ak sa rýchlo spamätáme, môžeme znížiť množstvo oxidu uhličitého v atmosfére o 25 percent, na objem, ktorý sme naposledy zaznamenali pred storočím.“

Crowtherova iniciatíva Trillion tree (v preklade trilión stromov) si síce získala pozornosť médií, no priniesla so sebou aj rad pochybností.

Niekoľko klimatológov vyvrátilo Crowtherov výpočet, podľa ktorého každá tona oxidu uhličitého, ktorý by pohltili vysadené stromy, sa rovná jednej tone oxidu uhličitého, ktorá zmizne z atmosféry. Pomer je v skutočnosti 2:1 – profesor totiž zabudol zohľadniť zemský uhlíkový cyklus.

Na Crowtherovu odvážnu myšlienku reagovali aj ďalší kritici, ktorí pripomínajú, že fosílne palivá sa na 100 percent nahradiť nedajú. Jedným z nich je aj profesor geosystémovej náuky na Oxfordskej univerzite Myles Allen: „Heroické zalesňovanie môže pomôcť, ale je načase prestať hovoriť o prírodnej náhrade fosílnych palív. Nič také neexistuje.“

Ďalší zas polemizujú nad tým, kde by sa vysádzanie stromov malo uskutočniť. „Môže to znieť ako dobrý nápad, ale sadenie stromov na savanách by mohlo byť zničujúce pre tamojší život,“ zhodujú sa Kate Parrová a Caroline Lehmanová z Liverpoolskej a Edinburghskej univerzity.

Územie levov a žiráf pokrýva viac ako 20 percent zemského povrchu na súši. Pokiaľ ide o biodiverzitu, možno ho považovať za rovnako rozmanité ako džungľu. Tieto pláne sú tiež domovom miliárd ľudí, z ktorých množstvo pestuje plodiny a chová dobytok.

Záverečné slovo preto patrí výkonnému riaditeľovi iniciatívy Globálne otvorené dáta k poľnohospodárstvu a výžive (Global Open Data for Agriculture and Nutrition, GODAN) Andremu Laperrièrovi, ktorí hovorí:

„Naše poľnohospodárstvo je najväčším prispievateľom k erózii pôdy a znečisteniu. Najväčšia výzva, ktorej čelíme, je naučiť asi pol miliardy farmárov na celom svete pracovať tak, aby pri tom nevznikali emisie.

Medzi ďalšie kroky patrí zmena kolektívnych stravovacích návykov tak, aby boli environmentálne etické (vyhnúť sa masovo vyrábaným jedlám prispievajúcim k znečisteniu, ako je avokádo, palmový olej a červené mäso), ochrana prírodného prostredia živočíchov a zamedzenie prírodnej deštrukcie (ako v Amazonskom pralese), zlepšenie druhov poľnohospodárskych plodín a podpora lesného poľnohospodárstva (namiesto vyklčovania lesov kvôli výstavbe fariem).“