Ľudia narodení v týchto mesiacoch môžu mať duševné problémy

Obdobie, v ktorom sa dieťa narodí, dokáže ovplyvniť riziko vzniku duševných porúch v neskoršom veku, naznačuje štúdia publikovaná v odbornom žurnále PLoS ONE.

Dátum narodenia môže ovplyvniť všetko od zraku a stravovacích návykov až po vrodené chyby a osobnosť neskôr v živote. Ukázalo sa, že ak sa človek narodil v zime, môže to ovplyvniť jeho duševné zdravie, pričom vedci naznačujú niekoľko dôvodov.

Autor štúdie Sreeram Ramagopalan, epidemiológ na Queen Mary University v Londýne uvádza ako faktory zvýšené riziko infekcií v zime, či menej rozmanitú stravu:

“V závislosti od ročného obdobia sú niektoré potraviny - ovocie, zelenina - viac či menej dostupné, čo môže mať vplyv na vyvíjajúce sa dieťa. Alebo ďalším kľúčovým kandidátom je vitamín D, ktorý súvisí s vystavením slnečnému žiareniu. Počas zimy zvyknú mať mamičky s nedostatkom slnečného svetla nedostatok vitamínu D.“

Ramagopalan a jeho kolegovia analyzovali veľmi veľký počet narodených detí z tej istej krajiny, aby zistili, či existuje súvislosť medzi ročným obdobím a duševným zdravím. Vedci skúmali, či riziko schizofrénie, bipolárnej poruchy a opakujúcej sa depresie bolo ovplyvnené mesiacom narodenia. To zahŕňalo takmer 58 000 pacientov s poruchami a viac ako 29 miliónov ľudí zo všeobecnej populácie krajiny.

Rizikový je aj máj

Vedci zistili, že všetky mentálne poruchy, ktoré pozorovali, sú nejakým spôsobom spojené s dátumom narodenia. Schizofrénia a bipolárna porucha sa najčastejšie objavovali u ľudí narodených v januári a najmenej u ľudí narodených v júli, auguste a septembri. Depresia zaznamenala vrchol u májových detí a najmenšie riziko mali ľudia narodení v novembri.

Rozdiely v riziku medzi poruchami môžu byť dôsledkom rôznych faktorov alebo toho istého faktora, ktorý je dôležitý v rôznych obdobiach tehotenstva. Napríklad ten istý rizikový faktor - povedzme hladiny vitamínu D - by mohol byť dôležitý v treťom trimestri pre schizofréniu a bipolárnu poruchu a v druhom trimestri pre depresiu.

„Hlavným dôsledkom je, že ak pochopíme príčinu týchto účinkov, môžeme zasiahnuť v oblasti prevencie chorôb,“ povedal Ramagopalan pre LiveScience.

Svoju rolu môžu zohrávať aj iné faktory ako prenatálne. Napríklad deti, ktoré sa narodili koncom roka, môžu byť v porovnaní so staršími spolužiakmi relatívne nezrelé, a tak sa im akademicky a sociálne menej darí v škole, čo môže spôsobiť psychický stres. „Ďalej sme nemali podrobnosti o sociálno-ekonomickom postavení alebo etnickom pôvode, čo by mohlo skresliť naše výsledky,“ uviedol Ramagopalan. Budúci výskum by sa mal preto zamerať na rozsiahlu demografickú štúdiu, ktorá by sledovala jedincov v priebehu času.