Analytici: Platy nahor by mohol ťahať verejný sektor i minimálna mzda

Z údajov Štatistického úradu (ŠÚ) SR vyplýva, že v druhom štvrťroku sa priemerná hrubá nominálna mzda medziročne zvýšila až o 9,7 %, na 1101 eur. Rast analytikov prekvapil. „Nominálne mzdy reflektujú uťahujúci sa trh práce a tiež administratívne zmeny, akými sú príplatky za prácu cez víkend a v noci. Ich rast zrýchlil na nové pokrízové maximum, čím prekonal naše očakávania,“ skonštatovala analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová. Po zohľadnení inflácie sa podľa jej slov reálne mzdy zvýšili medziročne o 7 %. „V druhom štvrťroku dosiahla priemerná mzda v hospodárstve úroveň 1101 eur, čo je o 97 eur viac oproti rovnakému obdobiu minulého roka,“ vyčíslila Muchová.

Podľa analytika UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia Ľubomíra Koršňáka v druhom kvartáli k rastu miezd prispel najmä verejný sektor. „Plošné zvýšenie miezd vo verejnej správe o 10 % sa prejavilo na dvojcifernej dynamike medziročného rastu v podstate vo všetkých odvetviach ekonomiky s citeľným zastúpením štátu,“ doplnil Koršňák. Naopak, rast miezd sa pod vplyvom slabšej produkcie i rastúcej neistoty spomaľoval v spracovateľskom priemysle aj v stavebníctve. Dynamika rastu miezd zaostávala aj vo finančnom sektore.

Koršňák upozorňuje aj na to, že mzdy na Slovensku rastú rýchlejšie ako produktivita práce už 22 kvartálov za sebou, pričom v poslednom štvrťroku sa nožnice opäť výraznejšie roztvorili. „Slovensko tak teoreticky postupne stráca konkurenčnú výhodu z obdobia minulých rokov. Treba však poznamenať, že relatívne dynamický rast miezd zaznamenáva viacero krajín regiónu strednej a východnej Európy, teda hlavných konkurentov slovenských exportérov na európskych trhoch. Navyše, mzdy ťahá nahor najmä verejný sektor, rast miezd v súkromnom sektore, a najmä v priemysle, je predsa len o niečo pomalší,“ podotkol Koršňák.

Analytici očakávajú rast nominálnych miezd na Slovensku aj v najbližšom období. Rizikom je však spomaľovanie ekonomiky. „Nominálne mzdy by mali relatívne dynamicky rásť aj v nasledujúcom období, ťahané nahor najmä verejným sektorom či zvyšovaním minimálnej mzdy. Tempo ich rastu by sa však malo predsa len spomaľovať, keď by pomalší ekonomický rast mal čoraz viac okresávať pohyblivú zložku miezd,“ očakáva Koršňák. Silný rast miezd vo verejnej správe ohlásený i na budúci rok, ako aj dvojciferný nárast minimálnej mzdy však podľa Koršňáka zvyšujú riziko, že súkromný sektor by mohol ostať pod silným mzdovým tlakom aj v čase slabnúceho ekonomického rastu, čo by mohlo ďalej znižovať jeho konkurencieschopnosť a zvýrazniť cyklické spomalenie ekonomiky. „Predpokladáme, že mzdy tento rok v priemere vzrastú o 7 % až 7,5%, budúci rok by sa dynamika rastu mohla spomaľovať smerom k 5 %. Riziká nášho odhadu sú však stále vychýlené skôr smerom nahor,“ dodal Koršňák.