Strana Za ľudí tvrdí, že obedy pre školákov nie sú zadarmo

Obedy pre deti na základných školách nie sú zadarmo, tak ako sľubovala vláda. Tvrdí to mimoparlamentná strana Za ľudí. Spolu s niektorými primátormi upozorňuje na diskrimináciu niektorých skupín detí, nedostatočnú výšku podpory od štátu, ale aj na to, že rodiny v hmotnej núdzi nemajú zdroje na zaplatenie depozitu, ktorý slúži pre prípad, že obedy nebudú vydané.

Od 1. septembra dostávajú bezplatnú stravu aj žiaci základných škôl, tak ako aj deti v materských školách, ktoré majú na to nárok už od 1. januára. Od začiatku tohto školského roka tak každý žiak dostáva denne na stravu 1,2 eura. Štát prostredníctvom rezortu práce poskytuje dotáciu na nákup potravín, z ktorých sa pripravuje jedlo pre žiakov a zriaďovatelia v zmysle platnej legislatívy hradia vzniknuté režijné náklady, ktoré s prípravou jedla súvisia.

„Obedy 'zadarmo'nie sú zadarmo pre deti. Sú krajiny, kde obedy zadarmo pomohli sociálne znevýhodneným deťom a mali pozitívny vplyv. Na Slovensku, tak ako mnoho ďalších opatrení a možno aj dobre myslených návrhov, to padá na tom, že nevieme veci dotiahnuť do konca. Prediskutovať to, čo sa zavádza do praxe s ľuďmi, ktorých sa to týka,“ uviedol v pondelok na tlačovej konferencii líder strany Andrej Kiska.

Podľa neho chýbala diskusia o tomto opatrení s riaditeľmi škôl či s vedúcimi jedální. „Nastal obrovský chaos a došlo k tomu, že niektorí najviac sociálne odkázaní sa k obedom ani nevedia dostať,“ tvrdí Kiska.

Starosta obce Spišský Hrhov Vladimír Ledecký upozornil na to, že menej ľudí, ktorí spadajú do hmotnej núdze, chodí na obedy. „Nie sú schopní zaplatiť depozit 30 eur na rok. Ten bol zavedený preto, že keď si neodoberú obed, tak peniaze treba vrátiť štátu. Pre depozit je predpoklad, že niektoré viacdetné rodiny nebudú schopné niekoľko mesiacov vyskladať, aby deti mohli na obed chodiť,“ vysvetlil Ledecký. Tiež upozornil na to, že na Slovensku je veľa škôl, kde nie je možné zabezpečiť teplú stravu a je len suchá strava. „Týmto opatrením sa kvalita stravy celkovo zhorší. Prioritne to treba riešiť a nie obedy zadarmo, aj keď zadarmo nie sú,“ myslí si Ledecký.

Primátor Hlohovca Miroslav Kollár hovorí o tom, že vedúce školských jedální a kuchárky viac úradujú, ako varia. „Agenda je šialená. Treba si uvedomiť, že 1,20 eura, ktoré dostali deti od vlády, nerovná sa obedy zadarmo. Je to len čiastočná dotácia na oprávnené ekonomické náklady spojené s varením a vydávaním obedov,“ vysvetľuje Kollár, podľa ktorého je celý systém diskriminačný. „Napríklad deti na druhom stupni základných škôl na dotáciu nárok majú, rovnako staré detí na osemročných gymnáziách nárok nemajú. Deti, ktoré sa nestravujú v škole, lebo majú doma rodičov, nárok na dotáciu nemajú,“ myslí si Kollár. Tiež hovorí o problémoch so zaplatením depozitu.

Nitriansky primátor Marek Hattas uviedol, že chápe rozčarovanie rodičov detí, ktorí prišli do školy a zistili, že obedy nie sú zadarmo. „Hovoríme o kauciách na obedy, ktoré nebudú prevzaté a krútia hlavami nielen oni, ale aj my. Myšlienka bola dobrá. No s touto vládou je to tak, že dáva úlohy, ale nedáva financie na tieto úlohy. Na konci dňa tak máme paškvil obedov zadarmo,“ dodal Hattas.

Ministerka školstva Martina Lubyová (nominantka SNS) v rozhovore pre TASR uviedla, že rezort vníma toto opatrenie pozitívne, je integračné a pomôže najmä ľuďom zo sociálne znevýhodneného prostredia. Podľa rezortu školstva sa týmto opatrením výrazne šetria aj výdavky rodičov, najmä vo viacpočetných rodinách. V minulosti si podľa ministerstva množstvo detí nemohlo dovoliť chodiť v škole na obed.