Pred 200 rokmi sa narodil Foucault, ktorý zviditeľnil rotáciu Zeme

Tzv. Foucaultovo kyvadlo je jedným z najdôležitejších dôkazov otáčania sa Zeme okolo vlastnej osi. Foucault ho zostrojil v roku 1851 v parížskom Panteóne. Z jeho kopuly viselo na 67 metrov dlhom lane závažie – pozlátená guľa s hmotnosťou 28 kilogramov a s priemerom 30 centimerov, zakončená hrotom. Ním sa do piesku na podlahe zakresľoval pohyb kyvadla, ktorého rovina sa menila podľa rotácie Zeme. Pozorovatelia tak mohli otáčavý pohyb planéty sledovať na vlastné oči. V stredu 18. septembra uplynie 200 rokov od narodenia známeho francúzskeho vedca, vynálezcu a experimentátora.

Jean Bernard Léon Foucault sa narodil 18. septembra 1819 v Paríži, rodina sa však presťahovala do Nantes, keďže jeho otec mal podlomené zdravie a predčasne odišiel do penzie. Zomrel, keď mal Léon Foucault iba deväť rokov. Zdravotnými problémami, napríklad aj so zrakom, trpel aj malý Léon, preto tiež trávil veľa času osamote.

Rád zostrojoval vlastné prístroje a technické zaradenia. Práve pre jeho zručnosť ho matka presvedčila, aby sa stal chirurgom. V roku 1839 začal študovať medicínu, no neskôr sa preorientoval na fyziku. Venoval sa fotografii a pomocou fotografovania resp. dagerotypie urobili s Armandom Fizeauom, tiež francúzskym fyzikom, v roku 1845 v Paríži prvú kvalitnú fotografiu Slnka, na ktorej boli vyobrazené aj slnečné škvrny.

V rokoch 1845-1955 viedol vedeckú rubriku časopisu Journal des débats. Zaoberal sa optikou (striebrenie sklených zrkadiel, metódy skúšania kvalít astronomickej optiky atď.). Navrhol jednoduchú, ale veľmi presnú metódu na testovanie chýb povrchov zrkadiel ďalekohľadov. Študoval ohyb, interferenciu a polarizáciu svetla. S Fizeauom od roku 1849 spolupracoval pri meraniach rýchlosti svetla. V roku 1850 zmeral rýchlosť svetla vo vzduchu a vo vode metódou rotujúcich zrkadiel.

Zaoberal sa myšlienkou vytvorenia kyvadla, ktoré by vlastnou zotrvačnosťou uchovávalo smer svojho pohybu – teda obrazce, ktoré by vytváralo, by boli výsledkom zemskej rotácie Zeme, nie pohybov samotného kyvadla.

V januári 1851 sa mu podarilo zostrojiť takéto kyvadlo v suteréne svojho domu, už 3. februára toho istého roku pozval kolegov z vedeckej obce na verejnú prezentáciu v parížskom observatóriu. Predstavenie kyvadla bolo úspešné, dokonca Foucault predložil aj zákon, ktorý znel: „T = 24/sin q“, kde „T“ predstavuje periódu, počas ktorej sa kyvadlo vráti do tej istej polohy a „q“ je zemepisná šírka. Znamená to, že na zemských póloch sa kyvadlo vráti do tej istej polohy za 24 hodín, kým na rovníku sa vôbec neotáča.

V roku 1852 vynašiel Foucault gyroskop a zistil, že tuhé kovové telesá sa zahrievajú indukčnými prúdmi - podľa neho ich aj pomenovali (Foucaultove prúdy). Vyvinul tiež metódu na ich oslabenie.

Od roku 1855 pracoval Foucault v Parížskom observatóriu, neskôr pôsobil v Astronomickom ústave v Paríži. V roku 1865 sa stal členom Francúzskej akadémie vied.

V októbri 1867 postihla Foucaulta necitlivosť rúk. Ochorenie pravdepodobne spôsobené otravou ortuťou, s ktorou Foucault pracoval, ale tiež dedičnými faktormi, postupovalo rýchlo. Jean Bernard Léon Foucault zomrel 11. februára 1868 v Paríži.

Kyvadlo zostrojené na základe princípu objaveného Léonom Foucaultom je umiestnené aj v Kroměříži na Morave, v Rotunde v tzv. Kvetnej záhrade.