V prípade jadrovej vojny by v prvých hodinách umreli desiatky miliónov ľudí

Hrozba nukleárneho konfliktu bola v období Studenej vojny každodennou témou politikov aj davu na celom svete. Strašidelná myšlienka vojny sa pomaly vkráda do ľudského povedomia aj dnes, za čo môže dokonalá vybavenosť viacerých veľmocí jadrovými zbraňami, ktoré zatiaľ slúžia len na príležitostné testovanie.

Premýšľali ste niekedy nad tým, čo by sa stalo, ak by jeden z národov vyhlásil začiatok jadrovej vojny? Odpovedať na túto otázku sa pokúsili vedci z Princetonskej univerzity v New Jersey. Tí na základe aktuálnych vojenských zostáv Spojených štátov a Ruskej federácie odhadujú, že v priebehu niekoľkých hodín od začiatku konfliktu by umrelo asi 34,1 milióna ľudí a zranenia by utrpelo ďalších 57,4 miliónov.

Skupina vedcov s názvom Science & Global Security (Veda a svetová bezpečnosť) vo videu opisuje plán A, ktorý by najpravdepodobnejšie nasledoval po vyhlásení vojny. V ňom treba rozlišovať údaje o existujúcich jadrových zbraniach – ich silu, rozsah a „ideálny“ cieľ. Na základe toho sa dá vojna rozčleniť do 4 fáz od varovných jadrových výstrelov po rozsiahlu deštrukciu veľkomiest.

Podľa vedcov by potenciálny rozsiahly nukleárny konflikt najpravdepodobnejšie vznikol následkom „bežnej roztržky“ medzi silami NATO a Ruska. Jeho prvou fázou by bolo vystrelenie „nukleárneho varovného výstrelu“ na niektorú vojenskú základňu.

V ďalšom kroku nasleduje „taktický plán“. Po varovnom výstrele by podľa hypotetického scenára nasledovalo použitie ďalších jadrových zbraní. V praxi by to vyzeralo tak, že Rusko by vyslalo 300 striel s krátkym dosahom buď ich odpálením alebo pomocou lietadiel na európske základne NATO. Organizácia Severoatlantickej zmluvy by odpovedala vystrelením 180 striel na územie Ruska.

Táto fáza by trvala asi len 3 hodiny, no zanechala by po sebe obrovskú spúšť – bavíme sa o 2,6 milióne zranených alebo mŕtvych.

Po zničení európskych vojenských základní by nasledovala odveta. Rusko by zasiahlo 600 amerických rakiet vyslaných zo zeme alebo ponoriek. Ruská odpoveď Spojeným štátom by vyzerala podobne, a tak za 45 minút by konflikt pripravil o život alebo zdravie dokopy 3,4 milióna ľudí.

Niekomu by takáto obeť stačila, ale to najhoršie ešte len príde. Po dokončení „taktického plánu“ strany prechádzajú na takzvanú „stratégiu protihodnoty“. V tejto chvíli je cieľom protivníkov zabiť čo najviac ľudí a zničiť čo najviac zdrojov na území toho druhého.

V rámci zverejneného scenáru sa predpokladá, že Rusko aj krajiny NATO by piatimi až desiatimi jadrovými hlavicami mierili na 30 najľudnatejších miest toho druhého. Za ďalších 45 minút by sa 85,3 milióna ľudí stalo obeťou tohto jadrového šialenstva.

Na záver by obom stranám ostalo ešte niekoľko jadrových zbraní v zásobe. Tento scenár neposkytuje pohľad na konflikt, v ktorom by boli zainteresované aj ďalšie národy.