Ťažba kryptomien významne zvyšuje spotrebu elektrickej energie

Vyplýva to z aktuálneho výskumu spoločnosti Kaspersky, ktorý analyzoval ekonomický a environmentálny dopad neželanej ťažby kryptomien, ktorý zodpovedá približne 800 tonám emisií CO2.

Ťažba kryptomien vo webových prehliadačoch a tzv. cryptojacking alebo web mining predstavuje hrozbu, ktorej mohli byť vystavení mnohí používatelia bez toho, aby o tom vôbec vedeli. Môžu na to prísť len vtedy, ak skontrolujú zdrojový kód webstránky, alebo zaregistrujú zvýšenú preťaženosť ich zariadenia po otvorení niektorých webových zdrojov.

Web mining je alternatívnou metódou ťažby kryptomien, ktorá využíva zariadenia návštevníkov internetových stránok na dosiahnutie svojho cieľa. Majitelia webových stránok premieňajú kapacitu zariadení svojich návštevníkov na kryptomenu vo chvíli, keď má používateľ otvorený prehliadač, prípadne keď mu beží na pozadí. Takáto ťažba kryptomien je zvyčajne považovaná skôr za neškodnú aktivitu, lebo používateľa neoberá o peniaze a spotrebúva sa pri nej len malé množstvo elektrickej energie. Na to, či ide o len o mýtus, sa pozreli analytici Kaspersky, ktorí zanalyzovali dáta z riešení spoločností zameraných na ochranu používateľov pred web miningom. Dospeli k záveru, že hoci individuálne straty možno považovať za bezvýznamné, globálny dosah je prekvapivo desivý.

Podľa týchto výpočtov by objem energie spotrebovanej pri neželanej ťažbe kryptomien prostredníctvom webových prehliadačov mohol dosiahnuť až 1670 megawatthodín (MWh) do času, kým webová stránka nezablokovala kód zodpovedný za spustenie ťažby. V prepočte na emisie oxidu uhličitého podľa svetového priemeru Medzinárodnej agentúry pre energetiku (IEA) to zodpovedá približne 800 tonám skleníkových plynov (CO2) vypustených do atmosféry v roku 2018.

„Existuje množstvo právnych a technických iniciatív zameraných na minimalizovanie dopadov web miningu, pričom v roku 2019 sme zaznamenali aj značný pokles aktivity v tejto oblasti. Avšak kým bude ťažba kryptomien prostredníctvom webových prehliadačov ekonomicky výhodná, bude pretrvávať aj záujem preťažovať zariadenia nič netušiacich obetí. Možno ešte dôležitejším je fakt, že aj keď ide o zriedkavý druh kybernetickej hrozby, vytvára značnú negatívnu environmentálnu stopu. To znamená, že predchádzanie takýmto situáciám nie je len otázkou kyberbezpečnosti, ale tiež niečím, čo nepriamo napomáha chrániť životné prostredie,“ upozorňuje Miroslav Kořen, generálny riaditeľ Kaspersky pre východnú Európu.