Tomáš: O forme vzorca pri minimálnej mzde sme ochotní diskutovať

Zamestnávatelia nemajú problém s tým, že sa má ustanoviť vzorec, na základe ktorého by sa pravidelne zvyšovala minimálna mzda, majú však výhrady k jeho nastaveniu, ako presadzujú koaliční poslanci Smeru-SD Erik Tomáš a Robert Fico. Na rokovaní tripartity poslaneckú novelu podporili podľa Tomáša len odborári.

Tripartita v pondelok prerokovala návrh poslancov Smeru-SD, podľa ktorého stanovenie výšky minimálnej mzdy na rok 2021 by malo byť primárne založené na dohode sociálnych partnerov. Teda na zástupcoch zamestnancov a zamestnávateľov. Až keď sa nedohodnú do 15. júla, minimálna mzda sa má stanoviť na základe nového vzorca. Jeho základom bude priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca v hospodárstve SR, zverejnená Štatistickým úradom (ŠÚ) SR za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa určuje suma mesačnej minimálnej mzdy. Mesačná minimálna mzda má byť 60 % tejto sumy.

Zamestnávatelia predkladateľom vyčítajú, že návrh do parlamentu predložili bez komunikácie so sociálnymi partnermi. „Všetci sociálni partneri oceňujú, že bude zachovaný dialóg medzi sociálnymi partnermi, a zhodli sme sa na tom, že je dobré, že sa zavádza vzorec na výpočet minimálnej mzdy, lebo bude predvídateľná,“ priblížil Tomáš. Tripartita sa však nevie zhodnúť s poslancami na forme vzorca. „O tom som sľúbil ešte diskusiu. Ale po vypočutí argumentov z oboch strán zatiaľ nevidím dôvod, prečo by sme niečo na danom vzorci mali meniť. Len pripúšťam o tom diskusiu, že zamestnávatelia môžu predložiť ešte svoje návrhy,“ podotkol Tomáš.

Asociácia priemyselných zväzov je napríklad presvedčená, že schválenie návrhu zákona a zavedenie vzorca na stanovenie výšky minimálnej vo výške 60 % z priemernej nominálnej mzdy zamestnanca by bol pre ďalší vývoj hospodárstva na Slovensku jednoznačným hazardom. Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) a podobne aj Združenie miest a obcí Slovenska žiadajú, aby vzorec zohľadňoval širší okruh veličín, ako sú rast produktivity práce, vývoj zamestnanosti, inflácia či rast HDP. „Vzorec v navrhovanej podobe vychádza z arbitrárne stanovenej hodnoty 60 % zo sumy priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca. Takýto pomer pritom nedosahujú ani rozvinutejšie európske ekonomiky,“ uviedla RÚZ.

S poslaneckým návrhom zásadne nesúhlasí ani Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR. Je presvedčená, že novela znefunkční účinný a reálne fungujúci sociálny dialóg. „Tvrdenie predkladateľov, že navrhované znenie ponecháva zástupcom zamestnávateľov a zamestnancov autonómiu, pokiaľ ide o rokovanie a dohodu, je iba čisto formálne, keďže prijatím návrhu by došlo k zásadnému zvýhodneniu sociálneho partnera na strane zamestnancov,“ uviedla v stanovisku na rokovanie tripartity AZZZ SR.

Tomáš tiež uviedol, že poslanci diskutujú o možnom odpojení príplatkov za prácu od minimálnej mzdy. „To v tejto chvíli nemôžem pripustiť, ale jediné, čo môžem pripustiť, je, že o tom diskutujeme. Uvidíme po rôznych prepočtoch, aké bude finále,“ dodal Tomáš.