Lekárski odborári kritizujú nižšie platby za poistencov

Myslí si to predseda Lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský. Ministerstvo financií navrhuje v rámci budúcoročného rozpočtu skresať mesačné platby na 32,22 eur, čo je oproti súčasnému stavu pokles o 1,22 eura.

V ročnom vyjadrení by tak štát za svojich poistencov odviedol na verejné zdravotné poistenie o 78 mil. eur menej. Visolajský za odbory odkázal, že s takýmto znížením nesúhlasia. Odporúčajú vláde, aby chýbajúce financie hľadala v tendroch a výberových konaniach.

"Nechápem ako s takýmto návrhom môže prísť sociálna strana a hlavne je to v rozpore s jej doterajšími postojmi, keď v minulosti opakovane kritizovala bývalých ministrov zdravotníctva za znižovanie platieb za poistencov štátu," uviedol Visolajský. Pýta sa, ako môže lekár či nemocnica zabezpečiť zdravotnú starostlivosť pacientom podľa najnovších medicínskych poznatkov, tak ako to prikazuje zákon, keď štát zaplatí za väčšinu obyvateľov len 32,22 eur.


Verejné financie pod tlakom

Podľa analytika Health Policy Institute (HPI) Tomáša Szalaya návrh predstavuje najnižšiu platbu za poistencov štátu po zohľadnení inflácie od roku 2007. "Verejné financie sú pod tlakom a očividne nedokážu zabezpečiť plynulý chod rezortu. Treba nájsť dlhodobo udržateľné riešenie. Každoročné handrkovanie sa o desatinky percenta za poistenca štátu ním nie je," uviedol Szalay. HPI preto navrhuje zavedenie nominálneho poistenia, ktoré by prinieslo potrebné dodatočné zdroje a ľudia by si mohli vyberať z viacerých poistných produktov. Podľa Szalaya to tak funguje napríklad v Holandsku.

Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) navrhované platby nekomentuje. "Vzhľadom na to, že ide o návrh, ktorý ešte prejde ďalším procesom schvaľovania, je predčasné sa k nemu bližšie vyjadrovať," skonštatovala hovorkyňa VšZP Petra Balážová. Návrh bližšie komentovať odmietla aj zdravotná poisťovňa Dôvera. Podľa jej PR špecialistky Moniky Šimunovej však vo všeobecnosti platí, že čím menej bude štát platiť za svojich poistencov, tým väčšie bremeno bude prenášať na ekonomicky aktívnych ľudí, ktorých ubúda. "Súčasný systém platieb zdravotnej starostlivosti (všetci máme nárok na takmer celý rozsah ponúkanej starostlivosti) je z dlhodobého pohľadu neudržateľný. Čiastočným riešením tohto stavu je zníženie základného rozsahu zdravotnej starostlivosti a zavedenie individuálneho pripoistenia," uviedla Šimunová. Podobne ako Visolajský odkazuje, že zdroje je možné nájsť aj vo väčšej transparentnosti pri verejných obstarávania, či v efektívnom riadení nemocníc.


Poistenci štátu sú drahší

Najmenšia zdravotná poisťovňa Union poukazuje na to, že poistenci štátu sú drahší ako ekonomicky aktívni občania, keďže sa medzi nich radia napríklad dôchodcovia či dlhodobo chorí ľudia. Ako uviedla hovorkyňa Union Judita Smatanová, štátny poistenec je dvojnásobne drahší ako ekonomicky aktívny. "Toto navrhované zníženie poistného ide proti každoročnej realite stúpajúcich nákladov zdravotných poisťovní na zdravotné služby, ktoré zabezpečujú pre svojich poistencov," skonštatovala Smatanová. Pripomína, že v budúcom roku stúpnu nemocniciam náklady v dôsledku navyšovania platov lekárov, či pre rastúce ceny energií.

"Návrh rozpočtu počíta s tým, že ekonomicky aktívni občania zaplatia na zdravotných odvodoch úhrnom o 3,5 % viac než v roku 2013. Realita však bude závisieť od skutočného ekonomického vývoja, a preto sú tieto zdroje pre zdravotníctvo neisté," dodala Smatanová.

Ministerstvo zdravotníctva už avizovalo, že bude s rezortom financií o platbách rokovať. O sumách hovoriť nateraz nechce.