Scenárista, dramatik, režisér a pedagóg Ondrej Šulaj má 70 rokov

Dramatik, scenárista, dramaturg a režisér Odndrej Šulaj sa scenáristicky podieľal na mnohých úspešných slovenských filmoch. Patrí k najvýznamnejším slovenským scenáristom generácie debutujúcej v 80. rokoch minulého storočia. Napísal napríklad scenár k rovnomennej filmovej adaptácii románu Ladislava Balleka Pomocník (1981), ktorú režíroval Zoro Záhon. Zo spolupráce s režisérom Dušanom Trančíkom vznikol legendárny film Pavilón šeliem (1982). Scenáristicky sa podieľal aj na filme Tichá radosť (1985) Dušana Hanáka či na snímke Štefana Uhra Správca skanzenu (1988).

Pre režiséra Martina Šulíka napísal scenáre k úspešným filmom Neha (1991) a Všetko čo mám rád (1992). Ako spoluscenárista sa podieľal na Šulíkových filmoch Záhrada (1995, získal Českého leva za najlepší scenár) a Orbis pictus (1997).

Podľa námetu Jozefa Cígera Hronského Sokoliar Tomáš napísal scenár k rovnomennému filmu českého režiséra Václava Vorlíčka. S režisérom Romanom Vávrom spolupracoval na scenári filmovej rozprávky Čert vie prečo (2003). Je tiež autorom scenára koprodukčného americkoslovensko-ukrajinského filmu Pokrvné vzťahy (2004) režiséra Oleg Harenčára.

Na základe novely Petra Pišťanka napísal scenár aj pre film režiséra Juraja Nvotu Muzika (2007). Za scenár dostal v roku 2008 národnú filmovú cenu Slnko v sieti.

Ondrej Šulaj sa narodil 26. septembra 1949 vo Vígľaši. Vyštudoval Strednú všeobecnovzdelávaciu školu vo Zvolene (1964-1967). Dva roky pracoval vo filmových štúdiách na bratislavskej Kolibe. Vysokoškolské štúdium absolvoval v odbore filmová a televízna dramaturgia a scenáristika na Divadelnej fakulte VŠMU v roku 1974.

Po skončení štúdií sa venoval divadlu. Najprv v rokoch 1974-1978 ako dramaturg Divadla SNP v Martine a v rokoch 1978-1988 bol hlavným dramaturgom bratislavskej Novej scény. Popri v práci v divadle začal externe učiť na VŠMU, v roku 1989 už ako interný vysokoškolský pedagóg.

Od roku 1990 bol prodekanom Filmovej a televíznej fakulty a vedúcim Katedry dramaturgie a scenáristiky. V rokoch 1993-1999 bol dekanom Filmovej a televíznej fakulty.

V roku 2003 sa stal prvým rektorom VŠMU z filmárskeho prostredia od vzniku školy v roku 1949. Na tomto poste pôsobil do roku 2011. Dekanom Filmovej a televíznej fakulty bol opäť v rokoch 2014-2018. Patrí tiež k jedným zo zakladateľov Slovenskej filmovej a televíznej akadémie, na ktorej čele stál dvakrát ako jej prezident.

Okrem filmových či televíznych scenárov písal aj divadelné hry a dramatizácie románov. Pre bratislavské divadlo Astorka Korzo '90 napísal úspešnú divadelnú hru Gazdova krv na motívy známych románov Rudolfa Slobodu Krv a Jeseň.

Podľa vlastných scenárov režíroval televízny film O psíčkovi a mačičke (1992) ocenený Plaketou Telemúzy '93. Parafráza na známu rozprávku Josefa Čapka bola zároveň hereckým koncertom Jozefa Kronera a Magdy Pavelekovej. Ďalší televízny film v Šulajovej réžii Na Bukvovom dvore (1994) získal cenu Telemúza '94 za najlepší hraný televízny film.

V roku 2012 vydal Divadelný ústav knižný výber jeho doposiaľ nepublikovaných hier, ktoré vznikali v rozmedzí rokov 1975-2010 pod názvom Ondrej Šulaj Hry.

Ako filmový režisér debutoval v roku 2016 filmom Agáva, ktorý je adaptáciou prvej časti románu Ladislava Balleka Agáty.

V Na 22. ročníku Art Film Festu v Trenčianskych Tepliciach v roku 2014 získal ocenenie Zlatá kamera za celoživotné dielo. V roku 2019 získal cenu Slnko v sieti za Výnimočný prínos slovenskej kinematografii.

Je manželom herečky Anny Šulajovej, otec scenáristky a režisérky Kataríny Šulajovej a herečky a fotografky Zuzany Šulajovej.