Ján Pavol II. označil Andreja Hlinku za veľkú osobnosť slovenských dejín

Pápež Ján Pavol II. počas druhej návštevy Slovenska v roku 1995 v súkromnom rozhovore s prezidentom SR Michalom Kováčom označil Andreja Hlinku za veľkú osobnosť slovenských dejín. Pre TASR to povedal bývalý disident a po roku 1989 politik František Mikloško pri príležitosti 155. výročia narodenia Andreja Hlinku. Stalo sa tak na ich stretnutí v Primaciálnom paláci v Bratislave.

„Michal Kováč povedal, že pápež začal sám hovoriť o Slovensku a o slovenských dejinách. V tej súvislosti uviedol, že je presvedčený, že Andrej Hlinka je veľká osobnosť slovenských dejín,“ zdôraznil Miloško, ktorému prezident Kováč tlmočil obsah ich rozhovoru. Od narodenia kňaza, politika, národovca i publicistu Andreja Hlinku v piatok 27. septembra uplynie 155 rokov.

Andrej Hlinka sa narodil 27. septembra 1864 v Černovej, v súčasnosti mestskej časti Ružomberka. Základné vzdelanie získal vo svojom rodisku. Vďaka nadaniu a podpore učiteľa Jána Holdoša sa dostal na piaristické gymnázium v Ružomberku, kde študoval v rokoch 1877-1880. V Ružomberku pod vplyvom profesora Karola Krčméryho nadobudol národné povedomie. Zároveň v ňom dozrelo rozhodnutie vydať sa na kňazské povolanie. S tým odišiel na vyššie gymnázium do Levoče, ktoré absolvoval v rokoch 1881-1883. V roku 1883 ho prijali za klerika diecézneho seminára v Spišskej Kapitule. V nej vyštudoval teológiu. Vynikal skromnosťou, zbožnosťou a usilovnosťou. Verejne upozornil na obmedzovanie používania slovenčiny v seminári, prejavoval slovenské a slovanské cítenie. Kňazskú vysviacku prijal z rúk spišského biskupa Juraja Császku.

Prvé kaplánske miesto Andreja Hlinku bolo v Zákamennom-Kline na Orave. Neskôr sa dostal na faru v obci Liptovské Kľačany, odtiaľ do Tvrdošína, napokon do Troch Sliačov. Sociálnou činnosťou si získal podporu chudobnejších ľudí. Prejavilo sa to najmä 22. marca 1905, keď ho zvolili za farára v Ružomberku hlasmi okrajových štvrtí mesta. Usiloval sa urobiť všetko v prospech svojich veriacich, ich náboženského, kultúrneho a národného povedomia.

Začiatkom decembra 1905 sa stal spoluzakladateľom Slovenskej ľudovej strany (SĽS, neskôr Hlinkova slovenská ľudová strana - HSĽS). Tá prišla s programom všeobecného a rovného volebného práva, chcela do reálneho života presadiť národnostný zákon, viedla boj proti úžere a vysťahovalectvu.

Vedúci Katedry histórie na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave profesor Róbert Letz pre TASR uviedol: „Andrej Hlinka sa rozhodol ako kňaz zapojiť do politiky preto, že dobre poznal neutešené pomery svojich veriacich - sociálnu biedu, nevzdelanosť a alkoholizmus. Pápež Lev XIII. priamo vyzýval, aby sa kňazi angažovali aj v sociálnych otázkach, zakladali spolky a vstupovali do politického života. Hlinka sa necítil ako politik - profesionál, ale ako kňaz, ktorý sa nechcel nečinne prizerať biede svojich veriacich a širšie národa.“

Osobnosť Andreja Hlinku vídí aj František Mikloško v kresťanskom rozmere politiky. V rámci Európy bola SĽS jediná kresťanská strana a zahŕňala aj sociálny rozmer. „Keď si zoberieme, že kresťanské strany vznikli až na troskách autoritatívnych režimov v Taliansku a v Nemecku v roku 1945, tak Hlinka znamenal v rámci európskej politiky niečo naprosto originálne a išlo to v línii pápeža Leva XIII., že kresťania sa majú angažovať v politike,“ konštatoval Mikloško.

Historik Róbert Letz doplnil: „Andrej Hlinka stál doslova pri zrode Československej republiky. Bol to on, kto v čase černovskej tragédie v roku 1907 prednášal na Morave a v Čechách o Slovensku. Prebudil záujem širšej českej verejnosti o Slovensko. Aktivizoval váhavých slovenských politikov v Martine a na jeho výzvu sa ešte v máji 1918 zhodli, že sú za vytvorenie spoločného štátu Čechov a Slovákov. Zúčastnil sa na zhromaždení, ktoré prijalo Deklaráciu slovenského národa 30. októbra 1918, a ňou sa zástupcovia Slovákov prihlásili k myšlienke československého štátu.“

Hlinka bol spoluzakladateľom a jedným z najväčších akcionárov Ľudovej banky v Ružomberku, ktorá vznikla v roku 1907, jej správcom sa stal v roku 1910 a na tomto poste zotrval 23 rokov.

Skonal 16. augusta 1938 v Ružomberku. Po zádušnej svätej omši v Kostole sv. Ondreja rakvu s Hlinkovými ostatkami uložili do krypty jezuitov na miestnom cintoríne. Miestom posledného odpočinku Andreja Hlinku sa 31. októbra 1939 stalo Mauzóleum Andreja Hlinku v Ružomberku. V marci 1945 bola rakva s telesnými ostatkami Hlinku tajne prevezená na dodnes neznáme miesto. Rakva bez telesných ostatkov Hlinku bola nájdená v krypte Dómu sv. Martina v Bratislave.

Dňa 25. apríla 1939 schválil Slovenský snem zákon č. 83/1939 Sl.z., podľa ktorého sa Hlinka zaslúžil o slovenský národ. Táto veta bola vytesaná do kameňa a umiestnená v budove snemu. Jeho portrét zdobil aj 1000-korunovú slovenskú bankovku vydanú v roku 1993 po osamostatnení Slovenska. Hlinkove zásluhy ocenili aj poslanci NR SR, ktorí 26. októbra 2007 schválili zákon č. 531/2007 Zb.z o zásluhách Andreja Hlinku o štátotvorný slovenský národ a o Slovenskú republiku.

Na svätú omšu v Kostole Ružencovej Panny Márie v Černovej, na chrámovú akadémiu a na spomienkový program pred rodným domom Andreja Hlinku pozvala farnosť Černová a Občiansky výbor Mestskej časti Černová v piatok 27. septembra pri príležitosti 155. výročia narodenia Andreja Hlinku.