Matečná odovzdala semená slovenských rastlín do Svetovej génovej banky

Podpredsedníčka vlády a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná (SNS) za účasti nórskej ministerky pôdohospodárstva Olaug Vervik Bollestadovej odovzdala vzorky semien pôvodných slovenských rastlín do Svetovej génovej banky na Svalbarde.

„Dnešok je významný deň pre Slovensko, jeho prírodu a flóru. Povinnosťou politikov je pre budúce generácie Slovákov zachovávať naše národné bohatstvo, a to aj vo forme vzácnych vzoriek semien našich pôvodných slovenských rastlín. Slovenská národná strana (SNS), aj ja ako agronómka kladieme dôraz na ochranu slovenského dedičstva, preto som sa po nástupe do funkcie ministra rozhodla pripojiť Slovensko k tomuto unikátnemu projektu na Svalbarde. A dnes sme ho úspešne zavŕšili,“ vysvetlila Matečná.

Uloženie vzoriek do Svetovej génovej banky na Svalbarde financoval agrorezort, a to vrátane prípravy vzoriek, transportu a skladovania. Od dnešného dňa tak má Slovensko vo Svetovej génovej banke uložených 630 vzoriek našich pôvodných rastlín. Ide napríklad o jačmeň siaty, ovos nahý, pšenicu dvojzrnnú či letnú, pšenicu špaldovú, raž siatu, mak siaty, tritikale, pohánku jedlú, láskavec, proso siate, bôb záhradný, cícer baraní, hrach siaty, šošovicu jedlú a ďalšie. Ide pritom o pôvodné druhy, ktoré boli testované na čistotu genetického materiálu pred vplyvmi iných odrôd a ich kríženiu, a špeciálne pripravované. Životaschopnosť takto uložených semien je 50 až 100 rokov.

Projekt realizovala Génová banka SR, ktorú prevádzkuje Výskumný ústav rastlinnej výroby (VÚRV) Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra (NPPC) a bola vybudovaná na uchovanie a udržanie rozmanitosti rastlín. NPPC-VÚRV ju prevádzkuje od roku 1996. Tvoria ju laboratóriá a klimatizované boxy s uskladnenými semenami s celkovou kapacitou 50.000 vzoriek semenných druhov, či už obilnín, strukovín, olejnín, krmovín, tráv, zelenín, technických rastlín a okrasných kvetín.

Uchovávajú sa tu staré odrody pšenice, jačmeňa a strukovín, ktoré boli na Slovensku vyšľachtené v medzivojnovom období. Vzorky sa skladujú pri teplote -17 stupňov Celzia na obdobie 50 rokov a pri teplote 4 stupne Celzia pre ich ďalšie využívanie.

„Semená poľnohospodársky významných druhov rastlín podliehajú v čase a priestore predovšetkým genetickej erózii, čiže strate niektorých alel a zmene frekvencie ich výskytu v populácii. Mnohé tradične pestované odrody boli vytlačené novšími výkonnejšími odrodami momentálne lepšie prispôsobenými k agroklimatickým podmienkam určitého územia. a preto sme ich stratili - 'erodovali' z bežného pestovateľského sortimentu,“ vysvetlil René Hauptvogel, riaditeľ VÚRV.

„Naším cieľom je takto zabezpečiť záchranu pôvodných genetických zdrojov rastlín Slovenska v rámci medzinárodnej siete ochrany genetických zdrojov rastlín pre výživu a poľnohospodárstvo. Prispejeme tak k zachovaniu maximálneho množstva genetickej rozmanitosti významného pre ľudstvo, pre budúce generácie i vedecký výskum, ale aj pre prípad katastrof. Takýto prípad sa už udial v Afrike, kde práve pôvodné semená zo Svetovej génovej banky využili na reintrodukciu do zničeného prostredia. Do budúcnosti preto plánujem schváliť ďalší projekt na doplnenie našich vzoriek o ďalšie pôvodné slovenské rastliny,“ dodala Matečná.