Oslavy Sviatku všetkých svätých a Dušičiek sa čoraz viac prelínajú s Halloweenom

„Na Slovensku sú dnes obidva sviatky vnímané ako pamiatka zosnulých predkov,“ uviedla pre TASR Katarína Popelková z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied. Do obsahu osláv sa, navyše, začína miešať aj novo udomácnený sviatok Halloween.

Najtypickejšou aktivitou je v období tesne pred prelomom októbra a novembra čistenie a úprava hrobov príbuzných a ich výzdoba kvetmi. „Najviac ľudí spája predvečer 2. novembra s navštevovaním cintorínov a zapaľovaním sviečok na hroboch. Okrem hrobov príbuzných a známych ľudia zapaľujú sviečky aj pri ústredných krížoch cintorínov, ale tiež pri sekulárnych pamätníkoch obetiam násilia a pri hroboch významných osobností,“ povedala Popelková.

„K prvkom sviatkovania patrí dnes aj cestovanie do miest s cintorínmi, kde sú hroby príbuzných a známych, prípadne aj návštevy rodín vzdialených príbuzných,“ doplnila. Voľný deň podľa nej občania využívajú aj na spoločenské aktivity, turistiku a šport. „Spoločné rodinné aktivity podmieňuje aj fakt, že deti majú v tomto čase niekoľkodňové školské prázdniny.“

Okrem osláv Sviatku všetkých svätých a dňa Pamiatky zosnulých sa toto obdobie spája aj s pamätným dňom 31. októbra, nazvaným ako Pamiatka reformácie, a zdomácneným sviatkom Halloween.

„Hoci je reformácia a jej pripomínanie už niekoľko storočí súčasťou historickej tradície obyvateľov Slovenska, väčšina z nich v súčasnosti 31. október na prvom mieste spája s Halloweenom. Halloween s vlastnými zvykmi a sviatočnou praxou u nás na konci 20. storočia voľne nadviazal a rozšíril domácu tradíciu vyrezávania tekvicových svetlonosov a lampiónových sprievodov, a jeho oslavovanie sa stalo súčasťou obdobia spomienkových dní. Najznámejší symbol Halloweenu - oranžová tekvica s vyrezanými otvormi v podobe očí, nosa a úst, prípadne osvetlená sviečkou vloženou dovnútra - sa začína u nás objavovať aj vo výzdobe hrobov, čo dokladá voľné prelínanie spomínaných sviatkov,“ zhodnotila Popelková.