Richter: Problémom už nie je vysoká nezamestnanosť, ale regionálne rozdiely

Problémom už nie je vysoká miera nezamestnanosti, ale riešenie regionálnych rozdielov, zabezpečenie kvalifikovaných zamestnancov na voľné pracovné miesta, tvorba stratégií a vízií vyváženého rozvoja spoločnosti v prostredí štvrtej priemyselnej revolúcie. Uviedol to v Bratislave vo svojom príhovore minister práce sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR Ján Richter (Smer-SD) na konferencii národného projektu Sektorovo riadenými inováciami k efektívnemu trhu práce v SR s názvom "Udržíme krok s inováciami ku kvalitnej pracovnej sile?".

„Začnem krátkou bilanciou. Od apríla 2012 do septembra 2019 klesla miera nezamestnanosti z 13,4 % na 5,04 %. A celkový počet uchádzačov o zamestnanie v rovnakom období klesol z 398.000 na 168.000 ľudí, čo sú výsledky, v aké pred ôsmimi rokmi nikto neveril,“ priblížil.

Spresnil, že podľa údajov Eurostatu dosiahla miera zamestnanosti obyvateľstva vo veku 20 až 64 rokov úroveň 72,4 %, čím prekročili cieľovú hodnotu 72 % vytýčenú pre Slovensko v Stratégii Európa 2020. K dosiahnutiu tohto cieľa prispelo aj plnenie Národnej stratégie zamestnanosti SR do roku 2020 schválenej vládou SR v decembri 2014 na základe iniciatívy ich rezortu.

K znižovaniu regionálnych rozdielov podľa Richtera prispieva najmä osobitný systém podpory najmenej rozvinutých okresov, vďaka ktorému prúdia milióny eur ročne na projekty v už 20 znevýhodnených okresoch Slovenska.

Vláda takto podľa neho investuje do rozvoja cestovného ruchu, sociálnych služieb alebo obnovy poľnohospodárskej výroby, teda do tvorby udržateľných pracovných miest. Pritom požaduje, aby samosprávy realizovali rekonštrukčné a stavebné práce prostredníctvom miestnych firiem. Minulý týždeň zverejnená analýza ukazuje, že už druhý rok rastú mzdy v týchto regiónoch rýchlejšie, než na západe Slovenska a regionálne rozdiely v platoch sa začali zmenšovať.

Upozornil, že mimoriadnou výzvou pre celú spoločnosť je nepriaznivý demografický vývoj. „V pôsobnosti nášho rezortu sme preto zvýšili finančnú podporu rodičov v kritickom období prvých troch rokov dieťaťa, s dôrazom na pracujúcich rodičov. Pomer dĺžky materskej dovolenky a takmer 100-percentnej náhrady príjmov, navyše osobitne pre matku i otca predstavuje v kombinácii s dĺžkou a výškou rodičovského príspevku na úrovni 370 eur najštedrejšiu podporu v krajinách OECD. Okrem toho štát investuje stovky miliónov eur do rozšírenia kapacít predškolských zariadení. Zároveň potrebujeme ešte aktívnejšie samosprávy pri výstavbe nájomných bytov pre mladé rodiny. Dostupnosť bývania je totiž popri pracovných príležitostiach kľúčovým faktorom pre rozhodnutie mať deti,“ priblížil.