Ľudia, ktorí nejedia mäso, majú vyššie riziko smrteľného ochorenia

Ľudia, ktorí sa vyhýbajú mäsu, majú nižšie riziko srdcových ochorení, no sú viac ohrození mŕtvicou. Výskum publikovaný v časopise The BMJ ukázal, že vegetariánska, vegánska a rybia (pescetariánska) strava je spojená s nižším rizikom srdcových chorôb v porovnaní so stravou obsahujúcou mäso.

U ľudí, ktorí sa vyhýbajú mäsu, sa v priebehu 10 rokov ukázal nižší výskyt srdcovocievnych ochorení o 10 prípadov na 1 000 ľudí v porovnaní ľuďmi, ktorí jedia mäso.

Rozdiel by mohol súvisieť s nižšou mierou vysokého krvného tlaku a cholesterolu v krvi, nižším indexom telesnej hmotnosti a nižšou mierou cukrovky.

Vo veľkej britskej štúdii sa analyzovali údaje od 48 188 dospelých a zistilo sa, že vegetariáni a vegáni mali o 22 percent (pescetariáni o 13 percent) nižšie riziko srdcových chorôb.

Vyššie riziko mŕtvice

Štúdia však tiež zistila, že vegetariáni a vegáni mali o 20 percent vyššie riziko cievnej mozgovej príhody, najmä hemoragickej mŕtvice. Ku hemoragickej cievnej mozgovej príhode dochádza, keď slabá cieva praskne a nastane krvácanie do mozgu.

Vedci naznačujú, že nižšia miera cholesterolu a nízky príjem živín, ako je vitamín D, vitamín B12, esenciálne aminokyseliny, omega-3 mastné kyseliny, môžu byť faktory, ktoré ovplyvňujú zvýšené riziko mozgovej príhody u vegetariánov a vegánov.

Výskum sa však nezaoberal tým, či títo ľudia konzumovali výlučne rastlinnú stravu alebo konzumovali mlieko, vajcia a orechy.

Dôležité živiny je potrebné doplniť

Ak vegetariánska strava obsahuje aj maslo, syr a mlieko, vajcia, semienka ako chia, konopné či ľanové a tiež orechy, môže človeku dodať potrebné dávky vitamínu D, vitamínu B12, esenciálnych aminokyselín a ďalších živín, ako aj cholesterolu.

Vegetariánom chýbajú dva druhy omega-3 mastných kyselín - kyselina eikozapentaénová (EPA) a kyselina dokosahexaenová (DHA), ktoré sa vyskytujú v rybách a môžu byť doplnené rybím olejom.

Doplnky z rias a riasových olejov však do istej miery obsahujú tieto dve formy omega-3 mastných kyselín, a preto sú prospešné pre vegetariánov aj vegánov.

Pokiaľ ide o vitamín D, hlavným zdrojom je slnečné žiarenie. Pri vystavení slnečnému žiareniu ultrafialové lúče zasiahnu cholesterol v kožných bunkách, čím sa syntetizuje vitamín D.

Železo je ďalšou živinou, ktorú nájdeme hlavne v mäse, ale dobrým zdrojom sú aj strukoviny či sušené ovocie.