Polícia začala stíhanie na základe Harabinovho oznámenia

Vyšetrovateľ začal 16. augusta trestné stíhanie pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa.

Agentúre SITA to potvrdil hovorca Prezídia PZ SR Michal Slivka. Trestné stíhanie vedie polícia vo veci, nie voči konkrétnym osobám.

V prípade ústavných sudcov by na ich prípadné trestné stíhanie potrebovala súhlas ústavného súdu.

Sudca Horváth potvrdil, že s políciou o trestnom oznámení hovoril a podal k nemu aj písomné stanovisko. Ako v marci informovala kancelária predsedu NS SR, títo traja ústavní sudcovia boli v minulosti v konaní pred ústavným súdom voči Harabinovej osobe v rôznych prípadoch zaujatí, ale keď sa prerokúval disciplinárny návrh voči nemu, tak sa zúčastnili na rozhodovaní o jeho postihu. Podľa Harabina úmyselne neoznámili svoju zaujatosť.
Rovnaké zákony musia platiť aj pre sudcov

Išlo o disciplinárne konanie, ktoré podala exministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská 18. novembra 2010 pre neumožnenie kontroly ministerstva financií na NS SR.

"Sudca nemôže pri rozhodovaní plniť politické priania politikov, aj keď bol predtým politik. Sudcovia, ktorí nerešpektujú zákony a ústavu, nemôžu obliekať talár - nech sa vrátia do politických strán. Rovnako zákony a ústava musia platiť aj pre predmetných troch ústavných sudcov,“ vyhlásil v marci predseda NS SR Harabin.

Harabin trestné oznámenie opiera aj o právoplatné rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu z 20. novembra 2012 o jeho sťažnosti proti Slovenskej republike.

Podľa verdiktu ESĽP pri rozhodovaní ústavného súdu o disciplinárnom návrhu boli porušené práva Harabina na spravodlivé prerokovanie veci pred nestranným súdom. „Nemôžeme hovoriť o dôveryhodnosti sudcovského zboru, pokiaľ na ústavnom súde sú ľudia, ktorí sú podozriví z páchania trestnej činnosti,“ uzavrel Harabin.
Súd nevyhovel Harabinovej námietke

Harabin sa na pôde ESĽP sťažoval na disciplinárny postih, ktorým ho potrestal ústavný súd za nevpustenie kontroly ministerstva financií na súd.

V disciplinárnom konaní ústavný súd uznal Harabina vinným zo spáchania závažného disciplinárneho previnenia a potrestal ho znížením jeho ročného platu o 70 percent.

Ústavný súd vtedy nevyhovel žiadnej Harabinovej námietke zaujatosti.

Ak by totiž chcel ústavný súd rozhodnúť o vine alebo nevine Harabina, muselo by za rozhodnutie hlasovať aspoň sedem sudcov, inak by sa návrh musel zamietnuť pre nedosiahnutie potrebnej väčšiny.

Tým, že nebol vylúčený žiaden zo sudcov, Ústavný súd SR zabezpečil, že v prípade hlasovania všetkých trinástich sudcov aj v prípade najtesnejšieho rozdielu dopadne hlasovanie v pomere 7:6 hlasov, či už za rozhodnutie o vine alebo o nevine Harabina. Už pri vylúčení jedného sudcu mohlo hlasovanie dopadnúť v pomere hlasov 6:6 a ústavný súd by nemusel prijať rozhodnutie.

Podľa ESĽP však ústavný súd nemohol „paušálne“ odmietnuť vylúčenie kohokoľvek zo sudcov iba pre potrebu zabezpečiť, aby bolo vždy možné dosiahnuť potrebnú väčšinu sedem hlasov sudcov na prijatie uznesenia. „Ústavný súd sa mal zaoberať jednotlivými námietkami zaujatosti podanými Štefanom Harabinom voči jednotlivým namietaným sudcom a posudzovať, či pri nich existuje alebo neexistuje dôvod na vylúčenie sudcov, a neakceptovanie námietok zaujatosti mal dostatočne odôvodniť,“ vysvetlila v minulosti záver ESĽP organizácia VIA IURIS. Harabin podal na základe verdiktu ESĽP na Ústavný súd SR návrh na obnovu konania v prípade tohto disciplinárneho stíhania. Verdikt štrasburského súdu nadobudol právoplatnosť 20. februára.
Harabin o Ústavnom súde

Predseda najvyššieho súdu Štefan Harabin tak ako avizoval, podniká kroky v dvoch prípadoch, kde ústavný súd rozhodoval o sťažnostiach účastníkov konaní proti postupu najvyššieho súdu. Konkrétne v kauze Duckého zmeniek podáva trestné oznámenie na senát ÚS SR Ladislav Orosz - Ľudmila Gajdošíková - Ján Luby a v kauze väzby časti piťovcov podnet na začatie disciplinárneho konania voči senátu Sergej Kohut - Juraj Horváth - Lajos Meszáros. Harabin volá potom, aby na ÚS SR boli len tí najskúsenejší sudcovia, resp. prokurátori. „Nečudujem sa podnikateľom, keď volajú po právnej istote, že je právna nestabilita a v miliardových kauzách. Dnes rozhodne ústavný súd v tej istej skutkovej a právnej veci tak a zajtra ináč,“ vyhlásil Harabin na tlačovej besede.

V prípade Duckého zmenky štvrtý senát ÚS SR vyhovel sťažnosti švajčiarskej obchodnej spoločnosti GEN MAN VENTURES AG domáhajúcej sa na všeobecných súdoch vyplatenia tzv. Duckého zmenky vo výške jednej miliardy českých korún (38 648 837 eur). Senát vyniesol verdikt, že Najvyšší súd SR svojím postupom porušil právo sťažovateľa, aby o jeho veci rozhodoval zákonný sudca. Predseda NS SR totiž opatrením v rozvrhu práce urobil zmeny, ktoré sa dotkli aj tohto prípadu – došlo k zmene jedného sudcu zo senátu, ktorý o prípade rozhodoval.

Harabin argumentuje, že podobné zmeny robil aj jeho predchodca – zastupujúci šéf NS SR Juraj Majchrák a tiež sa v roku 2003 dotkli kauzy Duckého zmeniek. Keď sa vtedy účastník konania rovnako sťažoval, ústavný súd túto sťažnosť odmietol. Harabin tvrdí, že ak štvrtý senát ÚS SR mal pri aktuálnom prípade opačný názor na podobnú sťažnosť, ako mali jeho kolegovia v minulosti, musel by požiadať plénum ÚS SR o zjednotenie stanovísk. To však neurobil a v tom Harabin vidí zlyhanie senátu. „Verejne som sa minulý týždeň pýtal, koľko stojí prudká náhla zmena právneho názoru na ústavnom súde. Zatiaľ my zo strany ústavných sudcov Orosz, Gajdošíková neodpovedali,“ povedal Harabin.

Členovia štvrtého senátu Ústavného súdu SR sa už ostro ohradili proti výrokom Harabina, keď podanie avizoval. Svoj verdikt nepovažujú za záhadný ani prekvapujúci, ale skôr predvídateľný. Štvrtý senát tvrdí, že len potvrdil doterajšiu judikatúru ústavného súdu. Osobitne vychádzal z právnych názorov vyjadrených v náleze ústavného súdu z októbra 2011 v kauze Tipos. V tomto rozhodnutí iný senát ÚS SR taktiež vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky, že prípad nemôže byť odňatý zákonnému sudcovi.

V prípade druhého, tentoraz disciplinárneho podnetu, Harabin chce, aby bola trojica ústavných sudcov disciplinárne stíhaná pre verdikt, po ktorom sa napokon dostali na slobodu štyria údajní členovia skupiny piťovci. ÚS SR vyhovel sťažnosti jedného obvineného o nerovnosti zbraní pri rozhodovaní o väzbe. Namietal, že mu nedoručili sťažnosť prokurátora, ktorú podával po nepredĺžení väzby a na základe ktorej napokon väzba predĺžená bola. Harabin podáva podnet, lebo senát ÚS SR rozhodoval o sťažnosti 10 mesiacov, čo je podľa neho vo väzobnom prípade veľa. Kritizuje aj to, že sa rozhodovalo o sťažnosti jedného človeka, ale zrušený bol celý verdikt, ktorý sa vzťahoval na väzbu štyroch ľudí. Traja si pritom sťažnosť nepodali. „Toto je na úsmev, keby to nebolo do plaču,“ poznamenal Harabin.

Harabin tvrdí, že podnet podal preto, lebo senát nepozná platný právny stav ani spis prípadu, čo podľa jeho slov u týchto konkrétnych sudcov nie je prvý raz.