Pred 130 rokmi uviedli v USA do prevádzky prvý jukebox

Hudobná novinka pomohla majiteľom barov rozprúdiť zábavu a priniesť tržby bez toho, aby museli platiť vysoké honoráre muzikantom.

Túžba vytvoriť prístroj, ktorý bude hrať hudbu bez nutnosti ľudskej obsluhy je stará niekoľko storočí. Za predchodcov jukeboxov môžeme považovať napríklad zvonkohru na renesančných orlojoch alebo hracie hodiny, ktoré si dali zhotovovať majitelia hostincov. Hracie a flautové hodiny bavili hostí v zábavných podnikoch skladbami významných skladateľov či reprodukovali viedenské valčíky zložené špeciálne pre tento druh reprodukcie. Skutočný boom samohrajúcich strojov odštartovalo automatické piano zvané pianola v polovici 19. storočia.

Konceptu jukeboxu sa pianola priblížila v momente, keď sa do nej vyvŕtal otvor na vhodenie mince. Produkcia automatických pián sa však zastavila v dôsledku celosvetovej hospodárskej krízy.

Za vynálezcu prvého jukeboxu je považovaný Američan Louis Glass, šéf pobočky spoločnosti Pacific Phonograph Co. slávneho vynálezcu Thomasa Alvu Edisona v San Franciscu. Šetrný majiteľ baru Glass vraj nechcel platiť honoráre hudobníkom a snažil sa nájsť cestu, ako by na hudbe zarobil on sám.

Prišiel s myšlienkou umiestniť Edisonov fonograf (prvý prístroj na záznam zvuku) do ťažkej dubovej skrine, na ktorej boli pripevnené štyri trubice určené na počúvanie. Po vhodení mince mohli štyria návštevníci baru počúvať piesne pomocou jednej z trubíc.

Prvý jukebox nainštalovali v bare Palais Royal Saloon v San Franciscu 23. novembra 1889. Čoskoro sa v rôznych zábavných podnikoch v meste objavilo ďalších 14 kusov. Louis Glass si svoj vynález nechal patentovať. Vhodenými mincami sa mu obstarávacia cena každého automatu údajne vrátila už za dva týždne. A skrátka neprišiel ani Thomas Alva Edison. Ten si na svoje konto pripísal 10.000 dolárov za prepožičanie licencie na fonograf a istý podiel zo zisku prevádzkovaných automatov.

Problémom prvých jukeboxov bolo, že dokázali hrať iba jednu skladbu. Majitelia barov síce občas menili valčeky vo fonografoch, ale stále to nebolo ono. V roku 1906 vylepšil konštrukciu hudobnej skrinky John Gabel. Valčeky vymenil za kotúče a ponúkol selekciu skladieb. Klasické rozmery jukeboxov mali okolo 150 cm na výšku a 60 cm na šírku. Ich Zlatý vek však nastal až s príchodom gramofónu a gramofónových platní.

V roku 1927 primontovali k hracej skrini aj amplión, hudbu mohlo naraz počúvať väčší počet ľudí. Po prechodnom útlme vyvolanom hospodárskou krízou, bolo iba v USA v prevádzke 400 tisíc kusov týchto hudobných zariadení. Legendami vo výrobe jukeboxov sa stali firmy ako Wurlitzer, AMI, Seeburg či Rock-Ola. Vo svete sa stal v roku 1935 hitom jukebox spoločnosti Wurlitzer s názvom Debutante. Od roku 1935 (Modell 312) až 1947 (Modell 1100) navrhol vo farebnom, chrómovanom štýle Art Deco švajčiarsky výrobca nábytku a kreatívny dizajnér Paul Fuller. Vďaka nemu sa spoločnosť Wurlitzer stala lídrom vo výrobe týchto hudobných zariadení.

V polovici 50. rokov 20. storočia slávili jukeboxy svoje zlaté časy. Neskôr začala ich popularita upadať a až nástup „cédéček“ vrátil ich počet v USA v 80. rokoch 20. storočia na štvrť milióna kusov.

Najnovšie verzie jukeboxov, ktoré sa vyrábajú v súčasnosti, už prevažne využívajú systém MP3 v spojení s počítačom, dokonca prehrávajú video. Ich mimoriadnou prednosťou je integrovaná funkcia bluetooth, ktorá umožňuje bezdrôtové prehrávanie zo smartfónov, tabletov alebo notebookov. V moderných jukeboxoch sa tak spájajú spomienky na minulosť s výhodami najnovšej techniky.

Rakúsky podnikateľ a fanatický zberateľ Ronald Seunig (53) otvoril v roku 2017 najväčšie múzeum jukeboxov na svete neďaleko Znojma na Morave. V múzeu Terra Technica nájdete viac ako 600 funkčných modelov, niektoré unikátne kúsky pochádzajú aj z roku 1890. Okrem nich vystavil na ploche 8 500 štvorcových metrov nevýherné pinball automaty, videohry, raritné historické automobily i zbierku historických gramofónov.