Vráskavcovi po prvýkrát zmerali tep, vedci ostali v šoku

Vráskavec obrovský je považovaný za najväčšieho živočícha na Zemi a ako sa ukázalo, okrem jeho veľkosti je fascinujúci aj jeho tlkot srdca. Morskí biológovia pri pobreží Kalifornie po prvýkrát zaznamenali srdcový rytmus vráskavca, keď na jeho chrbát pripevnili monitorovacie zariadenie. 9 hodín ho nepretržite sledovali, ako striedavo plní pľúca vzduchom a vydáva sa na lov stoviek rýb pod hladinou.

Monitorovacie zariadenie ukázalo, že srdce vráskavca malo najvyššiu srdcovú frekvenciu 34 úderov za minútu, keď sa vynoril na hladinu. V tých najväčších hĺbkach však mal vráskavec tepovú frekvenciu len dva údery za minútu. Vedci ostali z týchto poznatkov v šoku, pretože zaznamenané čísla boli asi o 30% až 50% menšie ako očakávali.

Podľa novej štúdie uverejnenej v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences, samotné lovenie rýb môže srdce vráskavca dostať k jeho fyzickým limitom. To môže vysvetľovať, prečo sa na Zemi neobjavilo žiadne väčšie stvorenie ako vráskavec ozrutný.

„Zvieratá, ktoré pôsobia vo fyziologických extrémoch, nám môžu pomôcť pochopiť biologické limity veľkosti,“ uviedol vo vyhlásení vedúci štúdie Jeremy Goldbogen. Inými slovami, kedže srdce vráskavca nedokáže pumpovať krv tak rýchlo pri lovení, nie je možné, aby nejaké väčšie zviera dokázalo rýchlejšie čerpať ešte viac energie.

Výkon srdca obmedzuje veľkosť živočícha

Monitorovacie zariadené pripevnené na chrbte vráskavca ukázalo, že v najnižších hĺbkach každého ponoru srdce veľryby bilo v priemere štyrikrát až osemkrát za minútu, pričom minimum boli iba 2 údery za minútu. Medzi týmito údermi sa aortálna tepna veľryby pomaly sťahovala, aby sa okysličená krv pomaly pohybovala v tele zvieraťa.

Späť na hladine sa srdcová frekvencia vráskavca zrýchlila na 25 až 37 úderov za minútu, čím rýchlo napumpovala krvný obeh zvieraťa dostatočným množstvom kyslíka na podporu ďalšieho hlbokého ponoru. Autori štúdie napísali, že počas týchto rýchlych zastávok na hladine bolo srdce vráskavca blízko k svojim fyzickým limitom, a preto je nepravdepodobné, že by jeho srdce mohlo biť rýchlejšie.

Tento prirodzený srdcový limit môže vysvetľovať, prečo vráskavce obrovské dorastajú do určitej maximálnej veľkosti a prečo na Zemi nikdy neboli žiadne väčšie zvieratá. Keďže väčšie zviera by potrebovalo ešte viac kyslíka na udržanie svojich dlhých hlbokých ponorov pre výživu, jeho srdce by muselo biť ešte rýchlejšie ako vráskavcovo, aby naplnilo telo kyslíkom na hladine.

Podľa autorov štúdie sa to na základe súčasných údajov javí ako nemožné. Vráskavce ozrutné preto majú najsilnejšie pracujúce srdce na Zemi.