Hudobník, spevák, herec a básnik periférie Tom Waits má 70 rokov

Povesť jedinečného umelca si nevybudoval len drsným chrapľavým hlasom, ale aj hudbou, v ktorej kombinuje blues, šansón, džez s alternatívnymi či industriálnymi prvkami.

„Ako keby bol naložený v sude s bourbonom, potom pár mesiacov visel v udiarni a na koniec cez neho prešlo auto,“ povedal o hlase Waitsa americký hudobný kritik Daniel Durcholz.

Americká speváčka Dinah Shoreová o svojráznom hudobníkovi a spevákovi zasa uviedla, že keď vystupuje, znie to, akoby sa svet zastavil o druhej hodine po polnoci.

Neodmysliteľnou súčasťou hráča na gitaru, akordeón či klavír je aj výzor pripomínajúci človeka z periférie. Mnohé Waitsove nostalgické až temné balady sú totiž zhudobnené a prespievané príbehy ľudí žijúcich na okraji americkej spoločnosti.

Tom Waits, celým menom Thomas Alan Waits, sa narodil 7. decembra 1949 v kalifornskom meste Pomona. Jeho otec s írsko-škótskymi koreňmi učil španielčinu. Učiteľkou bola aj jeho matka, v žilách ktorej kolovala krv nórskych predkov. O svojom počatí Waits, už ako slávny spevák a hudobník povedal, že ho rodičia splodili v jednom z kalifornských motelov, v izbe medzi rozbitými fľašami od Four Roses, horiacimi cigaretami Lucky Strike, z ktorých dym sa miešal s lacnou vôňou Old Spice.

Jeho rodičia sa rozviedli, keď mal desať rokov. Po rozvode sa s ním a s jeho dvoma sestrami matka presťahovala do San Diega. Od 14 rokov sa budúci neopakovateľný pesničkár a skladateľ pretĺkal životom viac menej samostatne. S hudbou začal po tom, keď ako tínedžer zažil koncert Jamesa Browna. Stal sa členom kapely The Systems, ktorá hrala prevažne cover verzie skladieb skupiny The Ventures či gitaristu a skladateľa Linka Wraya.

Šancu predstaviť sa sólovo pred publikom dostal v klube Heritage v San Diegu, kde pracoval ako biletár a vrátnik. Interpretoval skladby Boba Dylana, Elvisa Presleyho či Raya Charlesa. Zlom v jeho kariére nastal po vystúpení v klube Troubadour v roku 1971, keď sa ešte v tom istom roku stal predskokanom Franka Zappu a jeho skupiny The Mothers of Invention.

V roku 1973 nahral Tom Waits prvý album Closing Time, na ktorom sa ešte prezentoval ako folkový pesničkár. Už nasledujúcim albumom The Heart of Saturday Night (1974) upustil od folkového zvuku a predstavil sa drsnejším speváckym a hudobným prejavom.

Ako výrazná hudobná individualita, ktorá ignorovala prevládajúce prúdy v hudbe, sa uviedol nasledujúcimi dielami ako Nighthawks at the Dinner (1975), Small Change (1976), Foreign Affairs (1977) a Blue Valentine (1978), Heartattack and Vine (1980), One from the Heart (1982), Swordfishtrombones (1983) či Rain Dogs (1985).

Prestížne hudobné ocenenia Grammy v kategórii najlepší alternatívny album získal dvakrát, za albumy Bone Machine (1992) a Mule Variation (1999). Unikátnym Waitsovým hudobným dielom je aj opus Orphans (2006), ktorý obsahuje tri samostatné albumy Brawlers, Bawlers a Bastards, rozdelené podľa charakteru skladieb.

V roku 2011 uviedli Toma Waitsa, jedného z najoriginálnejších hudobníkov do Rokenrolovej siene slávy (Rock and Roll Hall of Fame).

Nemenej významná je aj Waitsova herecká kariéra. Pred kamerou debutoval vo filme Paradise Alley (Cesta k raju, 1978). Hlavnú postavu v snímke stvárnil Sylvester Stallone, ktorý bol scenáristom aj režisérom filmu.

Predstavil sa aj vo filmoch Francisa Forda Coppolu Cotton club (1984) a Dracula (Drakula, 1992). Jednu z postáv stvárnil aj vo filme The Fisher King (Kráľ rybár, 1991) režiséra Terryho Gilliama, alebo tiež v komediálnom thrilleri Seven Psychopaths (Sedem psychopatov, 2012), ktorý režíroval Martin McDonagh.

Osobité miesto vo filmografii Toma Waitsa patrí snímkam Down by Law (Mimo zákon, 1986), Mystery Train (Tajuplný vlak, 1989), alebo Coffee and Cigarettes (Káva a cigarety, 2003), ktoré režíroval americký nezávislý filmový tvorca Jim Jarmusch.