Brežnev použil silu namiesto rozumu, hovorí syn A. Dubčeka

"Otec plnil vôľu ľudí po zmenách a slušnejšom živote a vtedy národ držal spolu," povedal agentúre SITA Pavol Dubček.

August 1968 v bratislavských uliciach zachytený fotografom Jánom Lörinczom

Alexander Dubček podľa slov jeho syna tušil, že prichádza zmena. "Otec dopredu tušil, že svet sa bude meniť, že si vyžaduje zmeny," hovorí syn Pavol. Politik Dubček sa tiež na zmeny pripravoval. "Otec hľadal ešte pred rokom 1968 spojencov a pripravoval si cestu. Už v 65. roku sa stretával s rôznymi ľuďmi, napríklad na dovolenkách. Brežnev to však rozriešil silou namiesto rozumom," spomína syn Pavol.

Podľa Dubčeka mladšieho by sa situácia vyvinula inak, ak by na čele Sovietskeho zväzu stál iný politik. "Myslím si, že keby tam bol miesto Brežneva niekto iný, situáciu by vyriešil tak, že by bol kontinuálne zabezpečený rozvoj a zmeny bez násilia," domnieva sa Pavol Dubček, podľa ktorého ruský národ nemôže za to, že ich politik to riešil silou.

"Aj iné národy mali politikov, ktorí nevedeli riešiť problémy diplomaticky a zaviedli krajiny do vojen. Politik sa niekedy naozaj dostane to pozície, že je opojený svojou mocou," povedal. "Politici vedú určitou cestou národy a vyzerá to tak, že väčšina politikov vo svete má osobné ciele," dodal Dubček mladší.

Alexander Dubček bol podľa syna politikom, ktorý myslel predovšetkým na človeka. "Videl v prvom rade človeka. Bolo by treba na svete viac takých politikov, ktorí skutočne robia pre ľudí, potom by bolo menej utrpenia a nešťastí," hovorí Pavol Dubček. "Otec videl hrozné veci počas života, videl, ako trpia ľudia a videl aj politikov, ktorí dohnali ľudí na pokraj nešťastia," pokračuje.

"Každý politik, ktorý je slušný a robí pre ľudí, však naráža na odpor chamtivcov," dodáva a spomína, ako mu otec hovoril: "Pamätaj si slová Mahátmu Gándhího - Čo myslím, to hovorím, čo hovorím, to robím - a to málo politikov robí."

Dubčekov syn je optimista v tom, či sa znovu nájde politik formátu jeho otca. "Dúfam, že sa zas nájde človek, ktorý bude vnímať občana a jeho ciele a uľahčí mu život. Otec vždy hovoril, že verí v dobro človeka, ale ten politik musí začať od seba," vraví s tým, že ak by mohol žiť ešte raz, tak by rád študoval históriu. "Človek sa nevie poučiť z histórie," hovorí Pavol Dubček, ktorý je lekárom - chirurgom v Bratislave.

Okupácia ČSSR v 1968

* Bratislava 21 august 1968 - miesto pri budove FFUK, kde Danku Košanovú zasiahla smrtiaca strela.Foto: SITA/Ján LörinczV noci z 20. na 21. augusta 1968 vtrhli vojská Varšavskej zmluvy bez Rumunska do Československej socialistickej republiky.

Jednotky Poľska, Maďarska, Bulharska a NDR sa neskôr stiahli, no ZSSR rozmiestnil svoje vojská na území ČSSR. Sovietske vojská sa stiahli až v roku 1991.

Nádeje vkladané do obrodného demokratizačného procesu v komunistickej strane a spoločnosti okupácia zmarila a nastúpila politika normalizácie. Okupácia si vyžiadala desiatky mŕtvych a stovky zranených. Československá vláda zaznamenala v septembri 1968 od 21. augusta do 3. septembra 72 mŕtvych, napokon ich priznala 90. Počty zranených sa líšili.

Vojská za sebou nechali zničené cesty a rozstrieľané fasády domov. Podľa odhadov vtedajšieho ministerstva financií bola výška priamych škôd 1,4 miliardy korún. Neskôr boli škody odhadnuté na 4,48 miliardy korún, nepriame škody však boli oveľa vyššie.

V súvislosti s pozvaním sovietskych vojsk do krajiny sa pred súdom ocitli viacerí predstavitelia komunistického režimu, nikto však nebol potrestaný.