Vedci stvorili chiméru, spojili bunky prasaťa a opice. Ich pokus pomôže ľuďom

Dve prasiatka, ktoré sa nedávno narodili v Číne, vyzerajú na prvý pohľad ako priemerné ošípané, ale vo vnútri sú sčasti opice.

Tím vedcov vložil kmeňové bunky opíc do oplodnených embryí ošípaných. Výsledkom boli medzidruhové zvieratá známe ako chiméry, čo znamená, že obsahovali DNA od dvoch odlišných jedincov - v tomto prípade ošípaných a opíc.

Tang Hai a jeho kolegovia sa chcú s pomocou tohto výskumu ďalej zamerať na pestovanie ľudských orgánov u zvierat pre účel transplantácie. Tím sa zatiaľ chce držať opičích buniek, pretože vývoj chimér medzi ľuďmi a zvieratami predstavuje množstvo „etických otázok“, uvádzajú vedci v štúdii publikovanej v časopise Protein & Cell.

Exclusive: Two pigs engineered to have monkey cells born in China https://t.co/bDWSc4QyUN pic.twitter.com/ppu9qidp3E

— New Scientist (@newscientist) December 9, 2019

Aby vytvorili chiméry primátov a ošípaných, Hai a jeho kolegovia najprv pestovali bunky makakov dlhochvostých. Tím potom zmenil DNA buniek vložením pokynov na vytvorenie fluorescenčného proteínu, ktorý spôsobil, že bunky žiarili jasne zelenou farbou. Tieto bunky vyvolali rovnako žiariace embryonálne kmeňové bunky, ktoré vedci potom vložili do pripravených embryí ošípaných. Tieto žiariace škvrny umožnili vedcom sledovať bunky opíc, keď embryá rástli.

Celkovo 4 000 embryí dostalo injekciu opičích buniek. Z tohto postupu sa narodilo 10 prasiatok, ale iba dve mali nakoniec bunky ošípaných aj opíc. Pri vyhľadávaní zelených škvŕn tím zistil, že opičie bunky sú rozptýlené vo viacerých orgánoch, vrátane srdca, pečene, sleziny, pľúc a kože. Chiméry boli nakoniec z viac 99% prasatá.

Aj keď je pomer opíc k ošípaným nízky, stále prevyšuje maximálne množstvo ľudských buniek, ktoré sa kedy vyvinuli v chimére človek - zviera. Hai a jeho spoluautori sa možno vyhli etickým problémom spojeným s chimérami ľudí a zvierat, ale nakoniec aj tak obe chiméry a všetkých osem ďalších prasiatok uhynulo krátko po narodení.

Presný dôvod úmrtia prasiat zostáva „nejasný“, povedal Hai pre New Scientist. Podľa jeho slov má však podozrenie, že úmrtia sú spojené skôr s umelým oplodnením ako s injekciou DNA opíc. Podľa štúdie z roku 2019 publikovanej v časopise Theriogenology iní vedci tiež zistili, že umelé oplodnenie nie je natoľko spoľahlivé u ošípaných.

V budúcnosti sa Hai a jeho kolegovia chcú zamerať na zvýšenie pomeru opičích buniek na bunky ošípaných a prípadne na pestovanie celých opičích orgánov v ošípaných. Vo svojom článku autori poznamenali, že ich práca by mohla pomôcť „pripraviť cestu“ smerom ku „konečnému cieľu obnovy ľudských orgánov u veľkého zvieraťa“.