Štvrtina Slovákov nemá na mäso, vyše polovica na dovolenku

Na stoloch niektorých slovenských domácností chýba mäso či ryba. V porovnaní so susedmi často ťaháme za kratší koniec a môžeme si toho dopriať podstatne menej.

„Tak to si nemôžem dovoliť“. Takúto odpoveď pozná azda každý. A to nielen vtedy, keď sa jedná o luxusnú dovolenku, nové auto či dizajnérske doplnky.

Aj zdanlivo bežné veci, ktoré sú pre niekoho nevyhnutnosťou, môžu byť pre iných nedosiahnuteľným luxusom.

Takmer polovicu z našich spotrebných výdavkov nám mesačne ukroja nevyhnutné účty za bývanie a potraviny. Pre tretinu slovenských domácností je tak luxusom napríklad i výmena starých šiat za nové.

Možnosť dopriať si určité tovary a služby súvisí s výškou našich príjmov, cenovou hladinou a vývojom nezamestnanosti v krajine, a teda našou celkovou životnou úrovňou.

Drahé mäso uteká z tanierov

Rozprávkové „stolček prestri sa“ v skutočnom živote nefunguje a na potraviny vynakladáme až štvrtinu z našich mesačných spotrebných výdavkov.

Pri nákupe potravín sa takmer každý Slovák pozerá najmä na cenu a nie každý si môže vždy kúpiť to, na čo má chuť.

Mäso alebo rybu na stole aspoň každý druhý deň si nemôže dovoliť 26 % slovenských domácností. Vyplynulo to z výsledkov European Quality of Life Survey.

V porovnaní s priemerom Európskej únie je na Slovensku podiel takýchto domácností výrazne vyšší, keďže v EÚ si mäsité jedlo pravidelne nemôže dopriať len desatina európskych domácností.

Spomedzi krajín V4 je najvyšší podiel domácností, ktorým mäso na tanieri z finančných dôvodov chýba, v Maďarsku [až 41 %]. V Poľsku je takýchto domácností pätina a v Českej republike iba šestina.

Kamaráti zostanú doma

Ani pozvať známych k sebe domov na dobré jedlo či pohár vína nemusí byť samozrejmosťou. Aspoň raz do mesiaca si to nemôže dovoliť rovných 30 % slovenských domácností.

V Európskej únii ako celku nájdeme takýchto domácností dvakrát menej. Pohostiť známych u seba doma jedlom alebo pitím si aspoň raz do mesiaca ale nemôže dovoliť ani 19 % českých, 24 % poľských či 39 % maďarských domácností.

Vŕzgajúce skrine, vyblednuté poťahy na sedačke či zodratý koberec, ktoré priam pištia po výmene.

Hoci ceny nábytku či iného vybavenia domácnosti na Slovensku v posledných mesiacoch rastú omnoho pomalšie než ceny iných tovarov a služieb, stále sa jedná o nemalé čiastky a pre Slovákov predstavujú pomerne veľkú investíciu.

Nahradiť opotrebovaný nábytok si nemôže dovoliť až 56 % slovenských domácností. V únii si výmenu starého zariadenia nemôže dovoliť viac ako tretina domácností, v susednej Českej republike je to problém pre 46 % domácností, v Poľsku pre 59 % a v Maďarsku na výmenu nábytku nemôže pomyslieť až 7 z 10 rodín.

A ak už aj novú skriňu máme, zaplniť ju pekným oblečením nie je malina.

Vo vyťahanej košeli na "malte"

Až 32 % slovenských domácností priznáva, že má problém dopriať si radšej nové ako obnosené oblečenie.

Uprednostnenie oblečenia z druhej ruky je realitou aj v prípade 46 % Maďarov, 35 % Poliakov a 27 % Čechov. Európania sú „fanúšikmi second–handov z donútenia“ v menšej miere, keď obnosené oblečenie z finančných dôvodov uprednostňuje len 17 % z nich.

Nemôžem ísť každý rok na týždňovú dovolenku, pretože na to jednoducho nemám. Týždeň dovolenky na Slovensku nás vyjde na približne 300 EUR na osobu a ceny zahraničných dovoleniek sa pohybujú aj v násobkoch tejto sumy.

Preto nečudo, že každoročná dovolenka je finančne neúnosná až pre 6 z 10 slovenských domácností. S podobnými prekážkami sa ale stretáva aj 65 % maďarských, 56 % poľských a 36 % českých domácností. Utópiou je každoročná týždňová dovolenka aj pre 37 % Európanov.

Hoci máme leto a v súčasnosti všetci riešime skôr ventilátory a klimatizáciu ako kúrenie, udržanie potrebnej teploty predstavuje pre niektoré domácnosti problém. Každá deviata slovenská domácnosť má v zime problém zabezpečiť si v príbytku dostatočnú teplotu.

Najväčšie vrásky na čele majú kvôli nákladom na teplo domácnosti v Poľsku a Maďarsku. V Českej republike je zabezpečenie dostatočnej teploty finančne neúnosné len pre jednu domácnosť z dvadsiatich, v únii pre jednu z ôsmich.