Český herec Jaroslav Satoranský slávi narodeniny

Český herec Jaroslav Satoranský sa preslávil v 70. rokoch predovšetkým vďaka Krkonošským pohádkam, no popularitu mu prinieslo najmä stvárnenie hlavnej postavy v seriáli Nejmladší z rodu Hamrů. Uznanie divadelnej kritiky si vyslúžil za hlavnú rolu v Rostandovom klasickom príbehu neopätovanej lásky - Cyrana z Bergeracu.

Jaroslav Satoranský sa narodil 17. decembra 1939 v Prahe. „Pochádzam z pražského Braníka, kde fungoval silný ochotnícky súbor, v ktorom hrali moji rodičia aj sestra. Ja som tam teda logicky dochádzal za nimi, ale namiesto toho, aby ma hranie hneď pohltilo, dospel som do fázy, kedy som sa na javisku nepredstaviteľne hanbil. A tak som ochotníčiť prestal,“ zaspomínal si Satoranský.

Pôvodne sa vyučil za rytca, ale neskôr sa predsa vrátil ako amatérsky herec na divadelné dosky, čo ho potom priviedlo ku štúdiám na Divadelnej fakulte Akadémie múzických umení v Prahe (DAMU). Po absolutóriu odboru herectva (1961) nastúpil do Divadla J. Průchy v Kladne (1963-1966), odkiaľ potom prešiel do pražského Divadla na Vinohradech (1966). Na javisku dostal celý rad príležitostí, predovšetkým v klasickom repertoári (Macbeth, Kráľ Lear, Maryša, Strakonický dudák, Legenda o lásce).

Účinkoval v množstve televíznych a filmových úloh. Väčšinou herca obsadzovali filmoví tvorcovia do kladných postáv. „Jednoducho som vždy typovo zodpovedal takým tým – poľnohospodárskym - kladným hrdinom, a tak som hral všetkých tých Kubov, Honzov... Ale je fakt, že rolu prešibaného milovníka mi nikto nikdy neponúkol. Skôr to boli samí takí dobráci a klaďasovia. Čo nie je úplne jednoduché zahrať. Postava záporáka je vždy zábavnejšia,“ poznamenal herec.

Pred filmovou kamerou sa Satoranský objavil prvýkrát v detskej detektívke Zpívající pudřenka (1959) v réžii Milana Vošmika. O dva roky neskôr prišla pre herca ponuka účinkovať v študentskom filme Strop v réžii Věry Chytilovej. Asistentom réžie bol vtedy ešte len 23-ročný Slovák Juraj Jakubisko. Po niekoľkých ďalších filmoch potom dostal Satoranský hlavnú rolu v hudobnej komédii Antonína Kachlíka Bylo nás deset (1963).

V priebehu 60. rokov účinkoval v ďalších filmoch, komédiách i drámach. Napríklad len v roku 1967 hral v piatich snímkach. Objavil sa v komédii Soukromná vichřice (1967), ktorú Hynek Bočan nakrútil podľa predlohy Vadimíra Párala.

V roku 1968 si zahral v snímke Žert (Jaromil Jireš) nakrútenej podľa známej prózy Milana Kunderu, hral tiež v čiernej komédii Evalda Schorma Farářův konec. Dve väčšie úlohy na Satoranského čakali v roku 1969: František Filip ho obsadil do komédie Utrpení mladého Boháčka, ďalšou bola rola strážnika vo filme Skřivánci na niti (1969), v ktorom režisér Jiří Menzel siahol po poviedkach Bohumila Hrabala. Satoranský dostal aj rolu v Kachyňovej dráme Už zase skáču přes kaluže (1970). Išlo o pôsobivú adaptáciu románu austrálskeho spisovateľa Alana Marshala.

Herec veľmi intenzívne pracoval pre televíziu a často účinkoval v seriáloch. Jedným z tých prvých bola Záhada hlavolamu (1969), nasledoval F. L. Věk (1971), a tiež spomínané Krkonošské pohádky (1974) v réžii Věry Jordánovej, ktoré sa stali aj Satoranského srdcovou záležitosťou. Seriál Evžena Sokolovského Nejmladší z rodu Hamrů (1975) priniesol hercovi nielen veľkú popularitu, ale aj televíznu cenu Zlatý krokodíl, ktorú v roku 1976 získal za úlohu Jana Hamra. Rovnako bol divácky obľúbený ďalší normalizačný seriál Inženýrská odysea (1979).

V neskoršom období stoja za zmienku hlavné úlohy, ktoré Satoranský vytvoril v televíznych inscenáciách Případ Auffenberg (Rudolf Tesáček, 1993), alebo Misia (1994) v réžii Pavla Hášu. Jaroslava Satoranského sme mohli vidieť napríklad v obľúbenom Moskalykovom seriáli Četnické humoresky (1997).

Známy herec účinkuje do dnešných dní v kriminálnom seriáli Policie Modrava. „Som pánovi režisérovi Soukupovi veľmi vďačný, že si ma vtedy do tej prvej série vybral. Je príjemné, ako si ma diváci obľúbili a že sa na mňa zase ľudia na uliciach usmievajú,“ dodal Jaroslav Satoranský.