Redaktori rozhlasu museli v auguste 1968 upokojovať situáciu

"Pripomíname si odvahu, statočnosť našich kolegov z rozhlasu, ktorí v roku 1968 nezaváhali a pokračovali ďalej vo svojej práci informovať občanov," povedala Zuzana Krútka zo SNN. "Nikdy nevolali do nejakého boja, oni naopak veľmi utišovali situáciu, ľuďom hovorili pravdu, čo sa deje, kde sa deje, ale upozorňovali, že len s holými rukami sa nemôžu postaviť proti tankom. Patrí im vďaka za to, že dokázali utišovať situáciu, kým celé politické vedenie bolo odvlečené do Moskvy," priblížila Krútka.

Zamestnanci rozhlasu to podľa nej pred 45 rokmi nemali jednoduché. Do rozhlasu na Zochovej ulici v Bratislave prišiel 21. augusta 1968 dôstojník s vojakmi oznámil, že končia, a vypli vysielače. "Zohnali si náhradné, zorganizovali si spravodajskú sieť, zabezpečili vysielanie dokonca aj v maďarčine," dodala Krútka. V tom čase však už podľa jej slov začínali vysielať aj okupačné vojská. Ľudia však poznali hlasy redaktorov, a tak vedeli rozlíšiť vysielanie rozhlasu. "Rozhlasoví kolegovia dokázali priniesť objektívne informácie, to bolo na tom cenné," doplnila.

Na udalosti z augusta 1968 spomína aj Michal Tvarožek zo Slovenského rozhlasu, ktorý v rozhlase pracoval už pred 45 rokmi. "Tým, že niekedy 21. augusta ráno okolo ôsmej Rusi vytrhali všetky drôty, rozhlas bol odkázaný jedine na improvizácie. To znamenalo zobrať vysielaciu techniku, odísť niekde a hľadať také miesta, odkiaľ sa vysielať dalo," povedal. Vysielalo sa napríklad aj z kapucínskeho kláštora oproti budove rozhlasu na Zochovej. "Najdôležitejšia úloha spravodajcov bolo upokojovať ľudí a informovať ich. Informácií bolo veľmi málo, nositeľom bol v podstate len rozhlas. V upokojovaní ľudí to bola obrovská zodpovednosť, aby neprišlo k zbytočnému krviprelievaniu," poznamenal.