Predpoveď vedcov na rok 2020: História sa pravdepodobne zopakuje

Stagnujúce platy, neistá budúcnosť strednej a nižšej triedy, zväčšovanie rozdielu medzi bohatými a chudobnými, nepokoje a povstania, pokračovanie politickej polarizácie, súboj elít a radikálne povstania – aj takéto trendy si pre nás podľa vedcov prichystal rok 2020.

K vyššie zmieneným udalostiam nedôjde len v jednej krajine. Súčasná globalizácia zaručuje, že sa na ne budú môcť tešiť obyvatelia väčšiny štátov po celom svete. Okrem toho dôjde k reštrukturalizácii politických síl a na scéne sa objavia nové bloky spojencov a nepriateľov.

V roku 2020 tiež existuje malá až mierna hrozba kritickej udalosti, ktorá povedie k hrozným následkom – môže to byť environmentálna kríza, mor alebo finančná kríza. Je len malá šanca, že by nelichotivú predpoveď mohol zmierniť zásadný technologický objav alebo priemyselná revolúcia.

Tieto predpovede nie sú len náhodné tipy. Boli zostrojené pomocou nástrojov cliodynamiky, ktorá sa díva na množstvo zdrojov o živote civilizácií za posledných 5.000 rokov a hľadá matematické vzorce, pomocou ktorých by sa dali predpovedať udalosti budúcnosti. Stručnú predpoveď na stránkach magazínu The Conversation priniesol historik David Baker.

Po raste nasleduje pád

Cliodynamika sa zaoberá množstvom životných aspektov, no najpresnejšie odhady priniesla vždy v rámci demograficko-štrukturálnej teórie. Tá predpokladá, že prosperita a úpadok sa vždy odohrávajú v cykloch.

Ako príklad môžeme uviesť dejiny starovekých Rimanov. Rímska republika sa po konci Druhej púnskej vojny v roku 201 pred Kristom tešila obdobiu extrémneho rastu a prosperity. Rozdiel medzi bohatými a chudobnými takmer neexistoval a v spoločnosti sa nachádzalo len málo členov smotánky.

Prosperita vydláždila cestu rastu obyvateľstva, s čím súvisel predaj fariem, ktoré sa v rukách bohatých menili na rozsiahle plantáže obrábané otrokmi. Elita sa rýchlo rozrástla a bohatstvo sa nachádzalo v rukách niekoľkých vyvolených.

Bohatí Rimania dlho požadovali roľnícku reformu, až sa napokon rozdelili do dvoch skupín – optimátov a populárov. Nasledujúce storočie prekypovalo otrockými vzburami a dvojicou občianskych vojen. Stabilitu nastolil až Augustus, ktorý sa vymenoval za cisára a ukončil obdobie Rímskej republiky.

Výstraha do budúcnosti

Demograficko-štrukturálna teória sa zameriava na ekonomické a politické postavenie štátu, vek a mzdu populácie, veľkosť a bohatstvo elity a ďalšie faktory, pomocou ktorých zisťuje smerovanie krajiny.

Z hľadiska dejín sú niektoré prvky, ktoré možno pozorovať aj v dnešnom svete, výstražným znamením: otesávanie čistej mzdy, narastajúci rozdiel medzi bohatými a chudobnými alebo rastúci počet bohatých a vplyvných ľudí, ktorý vedie k vyššej konkurencii.

Krajiny, v ktorých minulé generácie zažili obdobie rastu a hojnosti, môžu čeliť prudkému pádu. Tento tlak by pomohli zmierniť len inovácie a vhodné opatrenia.

Z globálneho hľadiska svet zažil obdobie rastu po roku 1945. Išlo o jedno z najúspešnejších období ľudskej histórie, ktoré sa však len málo podobá na situáciu dneška. Letmý pohľad do histórie ale napovedá, že po obdobiach napätia a „preľudnenia mocných“ nastáva kríza (environmentálna alebo ekonomická), ktorú roky sprevádza spoločensko-politická nestabilita a násilie.

Súperenie elít zamieša karty na celom svete

Po kríze môže dôjsť k súpereniu najvyššie postavených jedincov, ktoré len ťažko možno označiť za osožné. Namiesto prospechu prinesie pokles bežnej populácie a možné vyčerpanie alebo odstránenie elity. Pripomína nám to aj anglická vojna ruží v 15. storočí a spomínaný zápas medzi rímskymi optimátmi a populármi.

V období rastu a expanzie tieto dynastické, politické a náboženské mocnosti nie sú také výrazné. K dispozícii totiž majú dostatok zdrojov. Svoju dychtivú povahu prejavujú až v čase úpadku.

Spoločnosti a ekonomiky na celom svete sú v súčasnosti prepojené viac ako kedykoľvek predtým. Rastúca priepasť medzi politickými blokmi v Austrálii alebo Spojených štátoch preto ľahko ovplyvňuje aj udalosti v iných častiach sveta.

Násilie medzi Indickou ľudovou stranou a Kongresom Trinamool v Bengálsku, politická polarizácia v Brazílii po zvolení Jaira Bolsonara za prezidenta a konflikty v čínskej vládnej strane sú súčasťou dnešného celosvetového trendu.

Kritické udalosti

V priebehu ďalších 10 rokov bude úpadok pokračovať. K zmene môže dôjsť len vplyvom spomínanej kritickej udalosti, ktorá nastolí obdobie extrémneho násilia.

V 12. storočí napríklad európska populácia stabilne rástla a životný štandard sa zvyšoval. Na konci 13. storočia už bolo možné cítiť tlak, ktorý v roku 1315 prerástol do 2 roky trvajúceho veľkého hladomoru. Krátko po ňom sa prihlásila o slovo čierna smrť (1347-1351).

Obidve kritické udalosti spustili veľké vraždenie v Európe, ktoré mali na svedomí medzi sebou zápasiaci panovníci. Štatistika hovorí, že v týchto náročných časoch umiera okolo 20% populácie. Dnes by to znamenalo smrť 1,6 až 1,7 miliardy ľudí. Netreba však zabúdať na to, že pravdepodobnosť, že k takejto kritickej udalosti v najbližších rokoch dôjde, vedci označili za nízku až miernu.

Zachrániť nás môže technológia

Cyklus neprajných udalostí by dokázal zmierniť revolučný technologický objav. Za taký možno považovať aj reformu európskeho poľnohospodárstva v 11. storočí, ktorá obyvateľom navrátila relatívnu prosperitu.

Technologickú revolúciu by v nasledovných rokoch mohla vyvolať napríklad jadrová fúzia, vďaka ktorej by sme získali prístup k lacnej a čistej energii v obrovských množstvách.