Podľa Američanov Irán mohol zostreliť ukrajinské lietadlo

Ukrajinské dopravné lietadlo so 176 ľuďmi na palube, ktoré sa v stredu zrútilo neďaleko Teheránu, omylom zostrelil Irán. Informujú o tom americké médiá, ktoré vo štvrtok citovala stanica BBC.

Americkí činitelia sú podľa vlastných vyjadrení presvedčení, že Boeing 737-800 leteckej spoločnosti Ukrainian International Airlines (UIA) zasiahla raketová strela, informovala stanica CBS.

Ukrajina predtým oznámila, že preveruje, či za katastrofou letu 752 nebol raketový útok. Irán takúto možnosť vylučuje.

K havárii došlo iba niekoľko hodín po tom, ako Irán uskutočnil raketové útoky na dve letecké základne, ktoré v Iraku poskytujú zázemie americkým silám.

CBS s odvolaním sa na tajné služby Spojených štátov uviedla, že družica detegovala infračervené signály dvoch odpálení rakiet, po ktorých nasledoval ďalší signál a výbuch.

Týždenník Newsweek medzitým citoval zdroj z Pentagónu a vysokopostavených amerických bezpečnostných predstaviteľov, ako aj jedného činiteľa irackej informačnej služby, podľa ktorých ukrajinské lietadlo bolo zostrelené iránskym raketovým systémom Tor-M1 ruskej výroby.

Americký prezident Donald Trump vo štvrtok vyhlásil, že v súvislosti s týmto prípadom má „podozrenia“.

„Niekto mohol spraviť chybu,“ povedal šéf Bieleho domu.

V čase napätia, ktoré 3. januára vyvolalo zabitie iránskeho generála Kásema Solejmáního americkým bezpilotným lietadlom v irackom Bagdade, Teherán vyhlásil, že spoločnosti Boeing ani Spojeným štátom nevydá tzv. čierne skrinky zo zrúteného stroja.

Na základe celosvetových leteckých nariadení má Irán právo viesť vyšetrovanie nehody, ale výrobcovia inkriminovaného lietadla sa na takýchto procesoch zvyčajne zúčastňujú, vysvetľuje BBC.

Tlačová agentúra AP spresňuje, že o „vysokej pravdepodobnosti“ zostrelenia lietadla ukrajinských aerolínií iránskymi protivzdušným systémom hovoria dvaja americkí činitelia. Tragédia si vyžiadala životy všetkých 176 osôb na palube.

Zmienení činitelia, odvolávajúc sa na americké tajné služby, sa k predmetnej záležitosti vyjadrili pod podmienkou zachovania svojej anonymity.

Trump naznačil, že za zostrelenie boeingu je zodpovedný Irán, avšak priamo ho neobvinil. Zároveň zavrhol tvrdenia, že išlo o mechanickú poruchu lietadla, a odmietol zodpovednosť USA.

USA sú pripravené rokovať s Iránom

Spojené štáty prišli s novou ponukou na nadviazanie rokovaní s Iránom po tom, ako iránske sily vypálili rakety na základne využívané americkými vojakmi v Iraku, aby pomstili zabitie jedného zo svojich najvyšších veliteľov. Informovala o tom vo štvrtok tlačová agentúra DPA.

„Bez kladenia predbežných podmienok sme pripravení viesť seriózne rokovania s Iránom s cieľom zamedziť ďalšiemu ohrozovaniu medzinárodného mieru a bezpečnosti alebo eskalácii zo strany iránskeho režimu,“ napísala americká veľvyslankyňa pri OSN Kelly Craftová v liste so stredajším dátumom, ktorý adresovala generálnemu tajomníkovi OSN Antóniovi Guterresovi a Bezpečnostnej rade OSN.

V súvislosti s minulotýždňovým zabitím vplyvného iránskeho generála Kásema Solejmáního americkými silami pri cielenom útoku v Iraku veľvyslankyňa uviedla, že Washington „podnikol určité kroky v rámci uplatňovania svojho práva na sebaobranu“.

Craftová tiež zdôraznila, že Spojené štáty v uplynulých rokoch sústavne trvali na diplomatickom riešení nezhôd s Iránom, ale v prípade, že si to bude situácia na Blízkom východe vyžadovať, sú pripravené prijať „dodatočné opatrenia“, aby ochránili Američanov v tomto regióne.

Iránske revolučné gardy vypálili v stredu v skorých ranných hodinách miestneho času rakety na dve základne v irackých provinciách Anbár a Arbíl, kde sa nachádzajú príslušníci amerických a spojeneckých ozbrojených síl. Útok bol odvetou za minulotýždňové zabitie iránskeho generálmajora Kásema Solejmáního pri cielenom útoku americkej armády blízko letiska v hlavnom meste Iraku.

Iránski predstavitelia prisľúbili za usmrtenie Solejmáního „tvrdú odplatu“. Americký prezident Donald Trump zase v stredu varoval Irán, že Spojené štáty naň uvalia nové sankcie, ak „okamžite nezmení svoje správanie“, pričom špecificky poukázal na iránsky jadrový program a „podporu terorizmu“.