Vedci len začínajú chápať zložitý proces ukladania spomienok, preto nie je známe, prečo sa u niektorých ľudí vyvinie posttraumatická stresová porucha. Vedci sa oblasti zameranej na úmyselné zabúdanie venujú len približne 10 rokov.

Predtým sa výskum pamäti zameriaval skôr na zachovanie a zlepšenie pamäte. Téma vymazania alebo potlačenia spomienok je kontroverzná pre problémy lekárskej etiky. Pre niektorých ľudí to však môže byť záchrana pred ničivými traumami. Tu je niekoľko spôsobov, ako si pomôcť.

Ako zabudnúť na bolestivé spomienky

1. Identifikujte spúšťače

Spomienky sú závislé na podnetoch, čo znamená, že vyžadujú spúšťače. Vašu zlú spomienku nemáte v hlave neustále. Niečo vo vašom súčasnom prostredí vám ju pripomína a spúšťa proces spomínania.

Niektoré spomienky majú iba niekoľko spúšťačov, ako sú konkrétne pachy alebo obrázky, zatiaľ čo iné majú toľko, že sa im ťažko dá vyhnúť. Napríklad u vojakov, ktorí boli v boji, môžu byť spúšťače hlasné zvuky, pach dymu, konkrétne piesne a podobne.

Identifikácia najbežnejších spúšťačov vám môže pomôcť prevziať kontrolu nad nimi. Ak vedome rozpoznáte spúšťač, môžete potlačiť negatívne asociácie. Čím častejšie potlačíte toto spojenie, tým ľahšie vám to pôjde. Vedci sa domnievajú, že môžete prepájať spúšťač aj s pozitívnou alebo bezpečnou skúsenosťou, čím narušíte spojenie medzi spúšťačom a negatívnou spomienkou.

2. Porozprávajte sa s terapeutom

Využite proces konsolidácie pamäte. Vždy, keď si spomeniete na spomienku, váš mozog ju prepojí. Po traume počkajte niekoľko týždňov, kým vaše emócie pominú, a potom si v bezpečnom priestore aktívne spomínajte na spomienku. Niektorí terapeuti vám odporúčajú podrobne hovoriť o skúsenosti raz alebo dvakrát týždenne. Iní preferujú, aby ste napísali príbeh o svojom probléme a potom si ho počas liečby prečítali.

Ak nútite mozog opakovane rekonštruovať bolestivú spomienku, umožní vám to prepísať ju spôsobom, ktorý znižuje emocionálne traumy. Spomienku síce nevymažete, ale keď si na ňu spomeniete bude to menej bolestivé.

3. Potlačte spomienky

Vedci už roky skúmajú teóriu supresie spomienok. Sú presvedčení, že môžete použiť vyššie funkcie svojho mozgu, ako napríklad zdôvodňovanie, na vedomé prerušenie procesu vyvolania spomienky.

V podstate to znamená, že precvičujete úmyselné vypínanie bolestivej spomienky. Potom, čo to opakujete niekoľko týždňov alebo mesiacov, môžete (teoreticky) trénovať svoj mozog, aby si nespomenul. V podstate zoslabíte nervové spojenie, ktoré vám umožní vyvolať túto konkrétnu spomienku.

4. Expozičná terapia

Expozičná terapia je druh behaviorálnej terapie široko používanej pri liečbe posttraumatickej stresovej poruchy, ktorá môže byť obzvlášť užitočná pri nočných morách. Pri práci s terapeutom bezpečne konfrontujete traumatické spomienky a bežné spúšťače, aby ste sa ich mohli naučiť zvládnuť.

Expozičná terapia zahŕňa časté prerozprávanie alebo premýšľanie o príbehu vašej traumy. V niektorých prípadoch terapeuti privádzajú pacientov na miesta, ktorým sa vyhýbajú kvôli traume. Štúdia vojačiek v službe zistila, že expozičná terapia bola pri znižovaní príznakov posttraumatickej stresovej poruchy úspešnejšia ako iná bežná terapia.