Vodné dielo na Dunaji by malo viacero negatívnych vplyvov

Výstavba vodného diela Bratislava - Pečniansky les, ktorej plán pochádza z dielne ministerstva hospodárstva, by mala viacero negatívnych vplyvov.

V prvom rade to je fyzická likvidácia biotopov lužných lesov, mokradí a tečúcich vôd priamo v lokalite výstavby, informoval agentúru SITA Jaromír Šíbl z Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia (BROZ).

Tam, kde sú teraz prevažne prírodné biotopy, by vzniklo podľa neho veľké technické dielo. Týka sa to najmä Karloveského ramena, ostrova Sihoť a Pečnianskeho lesa.

Zatopenie biotopov

Vodné dielo by spôsobilo takisto trvalé alebo periodické zatopenie prírodných biotopov, pričom rozsah závisí od veľkosti a tvaru zdrže a režimu prevádzky. Tečúce biotopy by sa zmenili na stojaté alebo len pomaly tečúce vody, následkom čoho by zanikli vzácne živočíšne spoločenstvá na celom dotknutom úseku. To sa podľa Šíbla týka najmä hlavného toku Dunaja, Karloveského a Devínskeho ramena. "Dnes tu žije viacero vzácnych a ohrozených, tzv. prúdomilných rýb ako jesetery, ktoré po prehradení stratia vhodné podmienky pre život," vysvetlil.

Takisto by mohli byť potenciálne ohrozené zdroje pitnej vody v Pečnianskom lese a na Sihoti. Súčasné územie má podľa jeho slov športový, rekreačný aj estetický potenciál, ktorý by bol výstavbou vodného diela zničený. Prírodné scenérie Karloveského ramena a hlavného toku Dunaja s brehovými porastami a štrkovými plážami tak, ako ich poznáme dnes, podľa Šíbla zaniknú a budú nahradené technickým dielom.

Nesúhlas rakúskej strany

Väčšina uvedených vplyvov spôsobených vzdutím hladiny a zmenami vodného režimu by sa prejavila aj na rakúskom území vrátane národného parku Donau Auen, pričom ich intenzita bude postupne klesať smerom proti prúdu. "Tieto vplyvy by boli natoľko závažné, že možno s istotou očakávať nesúhlas rakúskej strany s budovaním vodného diela čo i len na našom území," poznamenal Jaromír Šíbl.

Z technického hľadiska je však podľa neho otázne, či je toto dielo vôbec možné vybudovať bez súčinnosti s rakúskou stranou a ak by to aj bolo možné, aká by potom bola jeho efektivita. Ide o pomer vynaložených nákladov a ekonomických prínosov v porovnaní so škodami na prírodnom prostredí. "Navyše výstavbou a prevádzkou vodného diela by sa závažne poškodili viaceré územia európskeho významu ako aj biotopy a druhy európskeho významu, takže rovnako s istotou možno očakávať sankcie zo strany Európskej komisie za porušenie Smernice o biotopoch a Rámcovej smernice o vodách," uzavrel Šíbl.

Snaha nájsť riešenie

Podľa ministerstva hospodárstva je výstavba vodného diela Bratislava - Pečniansky les dlhodobá vízia zapracovaná do energetickej politiky na nasledujúce roky. "Materiál bude schvaľovaný na jeseň a doteraz neboli podniknuté žiadne konkrétne kroky alebo riešenia," uviedol pre agentúru SITA hovorca rezortu Stanislav Jurikovič.

Po zastavení prípravy na výstavbu spoločného rakúsko-slovenského vodného diela Wolfsthal – Bratislava najmä pre odmietavý prístup rakúskej strany sa Slovensko snaží nájsť adekvátne riešenie, a to umiestnením vodného diela výlučne na slovenskom úseku Dunaja. Vodné dielo by malo byť podľa Jurikoviča na úseku Dunaja medzi diaľničným mostom Lafranconi a ostrovom Sihoť, resp. vyústením karloveského ramena Dunaja.

Celoročné zabezpečenie

Ide o viacúčelové dielo, slúžiť by malo predovšetkým na celoročné zabezpečenie plavebnej hĺbky, ktorá vyhovuje kritériám medzinárodnej plavebnej cesty ako aj na využitie hydroenergetického potenciálu Dunaja na výrobu elektriny ročne v objeme približne 900 GWh. Termín investície zatiaľ ministerstvo nestanovilo a takisto náklady na stavbu zatiaľ neboli vyčíslené. "Bude to predmetom projektu, ktorý dá vypracovať investor diela," dodal hovorca rezortu hospodárstva Stanislav Jurikovič.

Ministerstvo životného prostredia zatiaľ nemá o plánovanej výstavbe vodného diela Bratislava - Pečniansky les žiadne informácie. Podľa hovorcu envirorezortu Maroša Stana sa tým začne rezort zaoberať až vtedy, keď dostane príslušný podnet od ministerstva hospodárstva. Ostrov Sihoť je však podľa neho mimoriadne citlivá oblasť, zásadná pre zásobovanie Bratislavy vodou.