Toto je dôvod, prečo ľudia klamú kvôli pocitu poctivosti

Je dôležitejšie byť poctivý, alebo tak na ľudí len pôsobiť? Nová štúdia zistila, že v určitých situáciách sa zdá, že povesť víťazí nad etikou.

V novej štúdii, ktorej spoluautorom je popredný psychológ z University of Chicago, sa zistilo, že v niektorých prípadoch budú ľudia klamať, aby pôsobili čestnejšie. Alex Shaw a jeho kolegovia našli dôkazy, že isté podmienky môžu ľudí prinútiť pozmeniť pravdu, aj keď ich to stojí peniaze navyše.

Pomocou radu online experimentov a interaktívnych hier zistili, že ľudia si niekedy svoju povesť vážia viac ako peniaze. Napríklad osoba, ktorá má preplatené cestovné náklady, nahlási menej ciest. Advokát, ktorý pre klienta pracuje nezvyčajne veľa hodín, si za ne môže účtovať menej, aby sa klient necítil podvedený. Výherca niekoľkých po sebe idúcich stávok môže niektoré výhry zamlčať.

Ľudia klamú, aby nevyzerali ako podvodníci

Ako vysvetlil Shaw v štúdii publikovanej v časopise Journal of Experimental Psychology:

„Vieme, že ľudia klamú, aby boli milí k ostatným; to je niečo, čo ľudia považujú za prijateľné. Toto je trochu iná vec: Vaša lož nepomáha nikomu inému. Bojíte sa, že budete pôsobiť nepoctivo, takže za určitých okolností budete klamať.“

V jednom experimente vedci požiadali 115 právnikov v Izraeli, aby si predstavili, že klientovi poskytnú odhadom 60 až 90 fakturovateľných hodín. Polovici účastníkov bolo povedané, že v skutočnosti odpracovali 60 hodín, zatiaľ čo druhej polovici povedali, že odpracovali 90 hodín. Klienti si nedokázali hodiny overiť.

60-hodinová skupina uviedla, že v priemere pracovala 62,5 hodiny, pričom 17% respondentov nepravdivo nafúklo svoj čas. 90-hodinová skupina však uviedla v priemere 88 hodín - 18% respondentov nepravdivo uviedlo, ako dlho pracovali.

Vedci našli podobné výsledky v iných oblastiach. V ďalšom experimente so 149 vysokoškolákmi v Izraeli účastníci hrali online hry s hádzaním kociek a mincí a vyhrali 0,15 dolára za každé úspešné hodenie, ktoré oznámili.

Hry boli zmanipulované pre polovicu študentov a zabezpečili im 12 víťazstiev v 12 pokusoch. Takmer štvrtina týchto účastníkov radšej nenahlásila všetky svoje výhry v porovnaní s iba 4% v kontrolnej skupine.

Spoluautorka štúdie Shoham Choshen-Hillel uznala, že scenáre v reálnom svete by mohli priniesť rôzne výsledky, najmä vzhľadom na vyššie peňažné podiely. Zdôraznila však, že riziká toho, javiť sa nepoctivo v laboratóriu, sú tiež oveľa nižšie, čo znamená, že ľudia by pravdepodobne robili podobné rozhodnutia v každodennom živote.

Shaw dúfa, že budúci výskum môže odhaliť jasnejšie hranice medzi ľuďmi, ktorí klamú, aby chránili svoju povesť a tými, ktorí tak robia zo sebeckých dôvodov.

"Bolo by zaujímavé preukázať, že ľudia, ktorí klamú, aby sa javili čestní, sa líšia od ľudí, ktorí klamú v záujme seba - aby sme preukázali, že ide o veľmi odlišné druhy motívov," uviedol.