Bielkovinová strava súvisí s rizikom srdcového infarktu

Strava s vysokým obsahom bielkovín je mimoriadne populárna najmä u ľudí, ktorí sa snažia schudnúť a nabrať svaly. Vysoko proteínová diéta však môže ovplyvniť karadiovaskulárny systém.

„Štúdie na zvieratách a niektoré veľké epidemiologické štúdie na ľuďoch spájajú vysoký obsah bielkovín s kardiovaskulárnymi problémami," hovorí Babak Razani, docent medicíny z Washington University School of Medicine v St. Louis.

Preto sa Razani a jeho kolegovia rozhodli zistiť, či diéty s vysokým obsahom bielkovín môžu skutočne ovplyvniť kardiovaskulárne zdravie priamo tým, že uľahčia tvorbu plaku vo vnútri tepien. Svoje zistenia uverejnili v časopise Nature Metabolism.

O 30% viac arteriálneho plaku

V štúdii vedci kŕmili myši stravou s vysokým obsahom tukov. Vysvetľujú, že myši potrebujú vysokotučnú diétu, aby sa u nich vytvoril plak v cvievach. Zatiaľ čo niektoré myši dostávali diétu s vysokým obsahom tukov a bielkovín, iné dostali diétu s vysokým obsahom tukov s nízkym obsahom bielkovín.

Razani a jeho tím čoskoro zistili, že u hlodavcov, ktoré kŕmili stravou s vysokým obsahom tukov a s vysokým obsahom bielkovín, sa nielenže vyvinula ateroskleróza - stav charakterizovaný hromadením arteriálneho plaku - ale že to bolo výrazne horšie ako v druhej skupine myší.

Zatiaľ čo myši so stravou s vysokým obsahom tukov a vysokým obsahom bielkovín nepribrali napriek konzumácii veľkého množstva tukov, vyvinulo sa im v tepnách približne o 30% viac plaku v porovnaní s myšami na strave s vysokým obsahom tukov, ale s nízkym obsahom bielkovín.

Okrem toho druh plaku, ktorý sa vytvoril v artériách týchto myší, vedci nazývajú „nestabilným“ plakom - tenším plakom, ktorý môže ľahko roztrhnúť arteriálnu stenu, čím sa zvyšuje riziko zablokovania a prípadne srdcového infarktu. Ako dodáva Razani:

„Táto štúdia nie je prvou, ktorá ukazuje zjavný nárast plaku pri diétach s vysokým obsahom bielkovín, ale ponúka hlbšie pochopenie vplyvu vysokých bielkovín s podrobnou analýzou plakov. Inými slovami, naša štúdia ukazuje, ako a prečo bielkovina v strave vedie k vzniku nestabilných plakov.“

"Recept na infarkt"

Vedci vysvetľujú, že telá cicavcov majú proti arteriálnemu plaku obranu prvej línie. Ide o typ bielych krviniek nazývaných „makrofágy“, ktoré zvyčajne tieto usadeniny zachytia a odstránia. Ak však nemajú silu bojovať s plakom, makrofágy odumrú a plak ostáva. Ako vysvetľuje Razani:

„U myší s vysokým obsahom bielkovín bol ich plak makrofágovým cintorínom. Mnoho mŕtvych buniek v jadre plaku spôsobuje, že je extrémne nestabilný a náchylný k prasknutiu. Keď krv prúdi okolo plaku, táto sila - najmä v súvislosti s vysokým krvným tlakom - na ňu kladie veľký tlak. Táto situácia je receptom na infarkt.“

Vedci sa tiež zaoberali mechanizmom, prostredníctvom ktorého môže proteín v potrave prispievať k tvorbe nestabilného arteriálneho plaku. Pozreli sa na to, čo sa stane po trávení bielkovín v potrave. Konkrétne sa rozloží na aminokyseliny, ktoré bielkoviny vytvorili.

Tím zistil, že nadbytok aminokyselín pochádzajúcich z potravy s vysokým obsahom bielkovín v skutočnosti aktivuje ďalší proteín nazývaný mTOR, ktorý sa nachádza v makrofágoch.

Keď sa mTOR stane aktívnym, vyšle signál makrofágu, aby sa sústredil skôr na rast, ako na identifikáciu a vyčistenie nahromadenia plaku. Proces abnormálneho rastu nakoniec vedie k smrti makrofágov.

Leucín a arginín

Pri zneškodnení makrofágov hrali hlavnú úlohu dve špecifické aminokyseliny nazývané leucín a arginín. Vďaka týmto zisteniam môžeme lepšie pochopiť, ktorým potravinám by sa ľudia mali vyhnúť. Napríklad leucín sa vo vysokom množstve nachádza v červenom mäse v porovnaní s inými zdrojmi bielkovín.

A pochopenie toho, že niektoré aminokyseliny pochádzajúce z bielkovín v potrave môžu byť škodlivejšie ako iné, môže tiež pomôcť pri ďalšom výskume výživy a kardiovaskulárneho zdravia. Ako dodáva Razani:

„Budúca štúdia sa môže zamerať na diéty s vysokým obsahom bielkovín s rôznym obsahom aminokyselín, aby sa zistilo, či by to mohlo mať vplyv na komplexnosť plakov. Bunková smrť je kľúčovým znakom nestability plakov. Ak by ste mohli zabrániť tomu, aby tieto bunky umierali, pravdepodobne by ste nezmenšili plak, ale znížili by ste jeho nestabilitu.”

Vedci teda naznačujú, že podrobnejšie skúmanie týchto mechanizmov by mohlo viesť k vývoju lepšej liečby kardiovaskulárnych problémov.