Arteterapia môže pomôcť spoznať seba samého a pracovať s emóciami

Arteterapia, teda liečba výtvarným prejavom, nekladie dôraz na estetickú stránku diela, ale na sebavyjadrenie človeka. Ten má v procese tvorenia lepšie spoznávať seba samého, získať nadhľad a pracovať na sebe. Pre TASR to povedala liečebná pedagogička Alexandra Dzureková z Ligy za duševné zdravie SR, ktorá sa venovala arteterapeutickej práci s klientmi aj vzdelávaniu odborníkov v tejto oblasti.

Arteterapia podľa nej nepriamo simuluje situácie a momenty v živote človeka. „Umožňuje nám získať náhľad na schémy nášho konania, myslenia, pochopiť súvislosti a podnety, ktoré konanie ovplyvňujú,“ hovorí Dzureková. Pri tomto spôsobe terapie možno využiť tradičné kresliarske a maliarske techniky, koláže, fotografie, reliéfy, ale aj kašírovanie, modelovanie a ďalšie. Arteterapia využíva aj prieniky napríklad s hudbou, pohybom, drámou a literárnou tvorbou alebo reflektovanie iných umeleckých diel. Dzureková doplnila, že arteterapeutické stretnutia sú presne štruktúrované, plánované, časovo ohraničené a najmä presne cielené na klienta alebo skupinu a ich problém.

Spolupráca medzi terapeutom a klientom musí byť podľa nej založená na dôvere, rešpekte, otvorenosti a bezpečí. Tiež by ju mal odborne viesť arteterapeut, ktorý absolvoval ucelený študijný program alebo dlhodobý výcvik a má dostatočné vedomosti zo psychológie. „Pracuje s tým najkrehkejším, a tým je psychika človeka a emócie. Aj tými ťažkými, ako hnev, bolesť, smútok a beznádej,“ hovorí Dzureková. Arteterapeut by tiež mal byť kreatívny a zdatný vo výtvarnej tvorbe a aktívne sa jej venovať, aby vedel poradiť o technikách a postupoch práce v tvorivom procese.

Veľmi dobre podľa nej pomáha arteterapia u ľudí, ktorí majú z nejakého dôvodu narušenú komunikačnú schopnosť alebo komunikačný blok z dôvodu prežitej traumy. „Rovnako u ľudí, ktorí sa v otvorenej komunikácii necítia dobre a u detí,“ tvrdí Dzureková. Keďže komunikácia výtvarným prejavom je pre deti veľmi dlho prirodzená, voľná kresba sa podľa nej často používa aj ako doplňujúca metóda k iným formám diagnostiky.

Limitom tejto terapie môže byť klientova nechuť k výtvarnému prejavu. „Tú si, žiaľ, mnohí ľudia nesú so sebou zo školských čias spolu s pocitom, že kresliť nevedia. Prekonať tento blok, býva v arteterapii prvou veľkou výzvou,“ hovorí. Ťažko sa však podľa nej pracuje aj s ľuďmi, ktorí majú výtvarné vzdelanie, pretože sú naučení orientovať sa na estetiku.

Arteterapia patrí medzi umelecké alebo expresívne terapie, ktoré využívajú umelecký prejav ako prostriedok sebavyjadrenia a terapeutickej práce s klientom. Patrí medzi ne muzikoterapia, biblioterapia, teda liečba literárnou tvorbou, dramatoterapia a tanečno-pohybová terapia.

Na Slovensku profesia arteterapeuta ešte nie je plne etablovaná a zaradená medzi plnohodnotné samostatné profesie ako v zahraničí. Prvky arteterapie ako doplnkovej alebo podpornej terapie sa podľa Dzurekovej aplikujú v rôznych sociálnych zariadeniach, terapeutických skupinách a v inštitúciách pracujúcich s deťmi. Ojedinele aj v niektorých školách a liečebných ústavoch v rámci tvorivých aktivít. Väčšina arteterapeutov patrí do Asociácie slovenských arteterapeutov, ktorej cieľom je strážiť profesionalitu a odbornosť tejto profesie.