Pravda o jojo efekte: Čo v skutočnosti spôsobuje rýchla strata hmotnosti

Nedávny výskum zistil, že prísne diéty s cieľom rýchlo schudnúť prinášajú stabilné výsledky rovnako ako pomalší prístup dlhodobej diéty.

Ukazuje sa, že miera chudnutia nemá žiadny vplyv na opätovné naberanie váhy, čím sa vyvrátila teória jojo efektu.

Inými slovami, nie je pravda, že ľudia, ktorí schudnú rýchlo za krátku dobu, potom kilogramy rýchlo naberú naspäť.

V skutočnosti ľudia, ktorí schudnú rapídne, majú väčšiu pravdepodobnosť rýchlejšie dosiahnuť cieľ ako tí, ktorí postupne znižujú svoju váhu.

Rapídna diéta verzus pomalé chudnutie

Profesor Joseph Proietto a jeho tím hodnotil diéty, aby zistili, či by pomalé chudnutie malo za následok väčšie zníženie hmotnosti a dlhodobé udržanie nižšej váhy.

Do štúdie zverejnenej v časopise The Lancet Diabetes & Endocrinology bolo 200 obéznych dospelých zaradených do programu postupného chudnutia (PPCH) alebo programu rýchleho chudnutia (PRCH).

V programe postupného chudnutia sa účastníci držali 36-týždňového plánu založeného na znížení denného príjmu o 500 kalórií.

PRCH pozostával z 12-týždňového diétneho plánu založeného na diéte s nízkym obsahom kalórií alebo na strave, pri ktorej účastníci konzumovali menej ako 800 kalórií denne.

Výsledky ukázali, že 81 percent účastníkov v skupine PRCH stratilo 12,5 percenta alebo viac svojej váhy, ale iba 50 percent účastníkov v skupine PPCH dosiahlo takéto výsledky.

Potom tí, ktorí stratili najmenej 12,5 percenta svojej telesnej hmotnosti, išli na trojročný diétny plán na udržanie straty hmotnosti.

Jojo efekt je mýtus

Výskumný tím zistil, že rýchlosť chudnutia nemala žiadny vplyv na rýchlosť alebo množstvo nabratej váhy.

Po období udržiavania telesnej hmotnosti jedinci z oboch skupín pribrali približne rovnako. V priebehu 144 týždňov bola miera naberania váhy u oboch skupín približne 71 percent.

Katrina Purcellová, prvá autorka štúdie, uviedla:

„Smernice na celom svete odporúčajú postupné chudnutie pri liečbe obezity, čo odráža všeobecné presvedčenie, že rýchle zníženie hmotnosti sa rýchlo vracia. Naše výsledky však ukazujú, že dosiahnutie cieľa chudnutia vo výške 12,5% je pravdepodobnejšie, a nabeeranie je nižšie, ak je chudnutie rýchle."

Autori sa domnievajú, že jedným z dôvodov by mohlo byť to, že rapídne diéty obsahujú veľmi malé množstvo uhľohydrátov.

Obmedzenie príjmu sacharidov znižuje pocit hladu a túžby po jedle aktiváciou ketózy. Počas tohto procesu sa tuk uložený v tele použije na zabezpečenie väčšiny energie.

Navyše, rýchly úbytok hmotnosti môže ľudí povzbudiť, aby pokračovali v tejto diéte, pretože lepšie a rýchlejšie vidia výsledky.

Corby Martin a profesor Kishore Gadde z Pennington Biomedical Research Center vo svojom komentári k tomuto výskumu uviedli:

„Štúdia naznačuje, že v prípade chudnutia pomalý a stabilný prístup nevyhrá preteky a mýtus, že rýchle chudnutie je spojené s rýchlym nabraním hmotnosti, nie je o nič viac pravdou ako Ezopova bájka.

Lekári by mali mať na pamäti, že rôzne prístupy k chudnutiu môžu byť vhodné pre rôznych pacientov pri liečbe klinickej obezity a že snaha obmedziť rýchlosť počiatočného chudnutia môže brániť ich konečnému úspechu pri chudnutí. “