Útok USA na Sýriu by sa podobal bombardovaniu Juhoslávie

V sobotu o tom píše denník New York Times, ktorý sa pritom odvoláva na nemenovaného vysokého predstaviteľa administratívy prezidenta Baracka Obamu.

Podľa neho existuje medzi tým, čo sa v 90. rokoch dialo v Kosove, a súčasnou situáciou v Sýrii, množstvo podobností.

"Sú to príliš silné slová, ak poviem, že pripravujeme legálnu pôdu pre zásah. Najmä preto, že prezident sa ešte nerozhodol," cituje NYT svoj zdroj. "Ale, samozrejme, Kosovo je precedens pre niečo, čo by bolo pravdepodobné podobné," dodal. Experti preto v súčasnosti skúmajú, aké dopady by malo bombardovanie Sýrie na okolité krajiny ako Libanon, Turecko, alebo Egypt.

Dôvodom napätej situácie sú obvinenia sýrskej opozície z toho, že sily prezidenta Baššára al-Asada použili pri útoku proti stovkám ľudí jedovatý plyn, čo si v stredu vyžiadalo údajne až 1 300 obetí. Al-Asadova vláda tieto obvinenia rázne odmieta. Správy o chemickom útoku v husto osídlenej oblasti sa objavili len dva dni po tom, ako začali podobné hlásenia v Sýrii preverovať inšpektori Organizácie Spojených národov.

Aliancia začala nálety 24. marca 1999 po tom, ako režim autokratického juhoslovanského prezidenta Miloševiča odmietol pristúpiť na mierovú dohodu, ktorá by ukončila tvrdé zákroky proti albánskym separatistom v Kosove. Útoky sa skončili 9. júna 1999 podpísaním dohody v macedónskom meste Kumanovo a prijatím Rezolúcie Bezpečnostnej rady č. 1244. Prezident Miloševič následne súhlasil s návrhom, aby medzinárodné spoločenstvo poslalo na územie Kosova mierové jednotky. Kosovo vyhlásilo v roku 2008 nezávislosť, ktorú však Srbsko stále odmieta uznať.