Viac ako 70% psov trpí úzkosťou. Ako zistiť, či sa to týka aj toho vášho?

Psy patria medzi najobľúbenejšie domáce zvieratá na celom svete. Ľudia ich považujú za lojálnych a milujúcich priateľov a nekonečný zdroj zábavy a podpory. Len málokto si ale uvedomuje, že psychické ochorenia sa týkajú aj ich.

Viac ako 70% psov vykazuje známky úzkostného správania

Helsinská univerzita vo Fínsku vyrukovala s výskumom, ktorý analyzoval správanie viac ako 13.700 psov z 264 rôznych plemien.

Majitelia psov mali vyplniť dotazník, ktorého otázky boli zamerané na 7 prvkov úzkostného správania psov. Patrí medzi ne citlivosť na zvuk, generalizovaná úzkosť, úzkosť z rôznych povrchov, impulzívnosť alebo problémy s pozornosťou, kompulzívne správanie, agresia a správanie spojené s úzkosťou z odlúčenia.

Na základe odpovedí majiteľov sa zistilo, že až 72,5% analyzovaných psov vykazuje známky úzkostného správania.

U 32% psov zaznamenali citlivosť na zvuk, čo znamená, že pes sa bojí minimálne jedného druhu zvuku. Najčastejšie šlo o zvuky spojené s ohňostrojom, ktorých sa bálo 26% psov.

Generalizovaná úzkosť postihuje 29% psov. „Konkrétne 17% psov preukazovalo strach z iných psov, 15% strach z cudzincov a 11% strach z nových situácií,“ uvádza sa v štúdii.

Medzi najzriedkavejšie úzkostné prejavy patrí správanie spojené s úzkosťou z odlúčenia, ktoré postihuje len 5% psov, a agresia, ktorú si u svojho psa všimlo 14% majiteľov.

Niektoré úzkostné prejavy podľa vedcov súvisia s pokročilým vekom psa. Ide napríklad o citlivosť na hluk (obzvlášť strach z hromobitia), strach z výšok a strach z kráčania okolo niektorých povrchov, ako sú kovové mreže.

U mladých psov sa naopak vyskytujú problematické prejavy správania súvisiace so strachom z odluky. Mladé psy častejšie močia na dlážku a poškodzujú nábytok. Okrem toho sú častejšie impulzívne.

Rozdiely prevládajú aj medzi pohlaviami – samci sú náchylnejší na agresívne a impulzívne správanie, zatiaľ čo sučky častejšie preukazujú strach.

Rozdiely medzi rasami

Pokiaľ ide o jednotlivé psie plemená, aj tu badať rozdiely. Talianske vodné psy, jemnosrsté pšeničné teriéry a miešanci sú najčastejšie náchylní na citlivosť na hluk. Malé bradáče a stafordšérske bulteriéry sú zas najmenej citlivé na hluk.

Za najväčších „strachopudov“ by sme mohli označiť španielske vodné psy, šeltie a miešancov. U dlhosrstej kólie a zmiešaných plemien možno často pozorovať strach z rôznych povrchov a výšok.

Úzkostné prejavy sa u psov rôznia aj na základe veľkosti. Napríklad malé bradáče sa k neznámym správajú agresívne v 10,6% prípadoch, zatiaľ čo labradorský retríver vykazuje takéto známky správania len v 0,4% prípadoch.

Prečo u psov dochádza k vzniku úzkosti? Odpoveď na túto otázku je nejasná, no pravdepodobne za to môže genetická predispozícia.

„Genetický komponent vo veľkom ovplyvňuje správanie. Niektoré genómové oblasti a lokusy sa spájajú s problémovým správaním, ako je kompulzívnosť, strach a citlivosť na hluk.“

Genetické predispozície podľa odborníkov dokážu ovplyvniť aj vonkajšie faktory, napríklad výcvik.