RRZ: K prehlbovaniu deficitu môžu prispieť výdavkové opatrenia aj koronavírus

Rizikom pre verejné financie sú najmä nedávno prijaté opatrenia v dôchodkovom systéme, ako zavedenie 13. dôchodku. Okrem toho sa k týmto rizikám pripája aj šíriaci sa nový koronavírus. V tomto roku tak nemusí slovenská ekonomika rásť, pričom nie je vylúčený ani jej pokles. Upozorňuje na to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ).

Presiahnutie deficitu na úrovni troch percent by podľa RRZ viedlo k prekročeniu štvrtej hranice dlhovej brzdy spojenej s požiadavkou, aby vláda a samosprávy predložili vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet. Okrem toho rozpočtová rada predpokladá, že vplyv koronavírusu na výdavky rozpočtu a nepriamo cez ekonomické spomalenie aj na jeho príjmy prispejú k ďalšiemu prehlbovaniu rozpočtového deficitu.

K splneniu rozpočtového cieľa pre tento rok mal prispieť vládou schválený výdavkový strop z januára tohto roku. Na druhej strane však parlament vo februári schválil zavedenie 13. dôchodku. Toto opatrenie navýši úroveň výdavkov štátneho rozpočtu v roku 2020 o 0,45 % HDP. „Schválený rozpočet s 13. dôchodkom nepočíta a zároveň vláda nepredstavila žiadne kompenzačné opatrenia, ktoré by umožnili, aby sa stanovený výdavkový limit a schválený rozpočtový cieľ dodržal,“ uviedol predseda RRZ Ivan Šramko.

Okrem toho je hranica deficitu vo výške troch percent HDP mimoriadne dôležitá z hľadiska európskych pravidiel Paktu stability a rastu. Jej prekročenie môže viesť k zaradeniu Slovenska do procedúry nadmerného deficitu a neskoršiemu uloženiu finančnej pokuty. „Z pohľadu európskych pravidiel je dôležité, aby Slovensko smerovalo k vyrovnanému rozpočtu a držalo sa v bezpečnej vzdialenosti od trojpercentnej hranice deficitu. Vtedy máme väčší priestor na zvládanie kríz,“ tvrdí Šramko.

Vývoj deficitu a dlhu, ako aj prijaté opatrenia v dôchodkovom systéme sa premietajú aj do zhoršenia dlhodobej udržatelnosti verejných financií. Medzera udržatelnosti by sa zvýšila z úrovne 1,32 % HDP za rok 2018 k odhadovanej úrovni približne päť percent HDP za rok 2020. „Slovenské verejné financie sa z pohľadu udržateľnosti dostali pred rok 2012, t. j. do časov tesne po globálnej finančnej kríze. Viac než polovica zhoršenia je zapríčinená opatreniami v dôchodkovom systéme, ktorých náklady rastú v čase a sú tak výrazne vyššie ako nám indikujú okamžité vplyvy na deficity v najbližších rokoch po ich zavedení,“ doplnil Šramko.

Rizikom je aj šírenie nového koronavírusu. Okrem priamych nákladov na riešenie akútnych prípadov budú výrazne vyššie náklady spojené s karanténnymi opatreniam zameranými na predchádzanie rozširovania nákazy. RRZ upozorňuje na to, že revidované prognózy obchodných partnerov Slovenska a vývoja globálneho obchodu naznačujú, že v roku 2020 slovenská ekonomika nemusí rásť, pričom nie je vylúčený ani medziročný pokles jej výkonnosti.