Kolektívna imunita nás pred koronavírusom neochráni. Toto je dôvod

Pri pandémii je len ťažké predpovedať vývoj udalostí. Situácia sa mení na dennej báze a všetko, čo ste včera považovali za samozrejmosť, sa dnes môže zmeniť na úplný nezmysel.

COVID-19 pretvára svet takým tempom, že ani poznatky, ktoré sme dnes mali za fakty – prirodzený prírastok, príznaky ochorenia alebo ako správne vytvoriť domácu karanténu – sú predmetom pochybností.

Napriek rapídnym zmenám existuje jedna vec, ktorá vedcov zaskočila najviac – diskusia o kolektívnej imunite. Tá šokovala aj austrálskeho epidemiológa Gideona Meyerowitz-Katza, ktorý sa reportérovi vysmial do tváre po tom, ako sa ho opýtal, či by táto metóda bola účinná v boji proti koronavírusu.

Meyerowitz-Katz sa preto rozhodol publikovať článok, v ktorom sa zaoberá témou kolektívnej imunity a vysvetľuje, prečo ju nepovažuje za riešenie pandémie nového koronavírusu.

Čo je kolektívna imunita?

„Kolektívna imunita je epidemiologický pojem, ktorý opisuje stav, keď populácia – zvyčajne ľudská – je natoľko imúnna voči ochoreniu, že toto ochorenie sa v skupine nerozšíri,“ vysvetľuje v blogu Meyerowitz-Katz. Inak povedané, ochorením sa nemôže nakaziť toľko ľudí, aby boli ohrození tí slabší.

Meyerowitz-Katz vysvetľuje kolektívnu imunitu na príklade mumpsu. Ide o veľmi nákazlivé ochorenie, pri ktorom v niektorých prípadoch dochádza k dlhodobým následkom. Mumps sa však v modernej spoločnosti vyskytuje len ojedinele, pretože sa mu bránime účinným očkovaním.

„Index nákazlivosti (R0) má pri mumpse hodnotu 10-12, čo znamená, že ak by sa vyskytol v populácii, ktorá pred ním nie je nijakým spôsobom chránená, každý človek, ktorý sa ním nakazí, ho prenesie na 10-12 ďalších ľudí,“ vysvetľuje Meyerowitz-Katz.

Index nákazlivosti nám teda hovorí, že bez vakcíny sa ochorením nakazí približne 95 percent populácie. Aj pri takomto číselnom údaji stále existuje 5 percent ľudí, ktorí sa nenakazia, pretože keď po čase bude imúnna väčšina populácie, ochorenie na nich nik neprenesie.

Týchto 5 percent by mohlo ešte narásť, ak by sme získali vakcínu. Tá nielen chráni pred ochorením, ale aj spomaľuje, respektíve zastavuje jeho šírenie. „Keď sa nám podarí získať dostatok imúnnych ľudí, ochorenie sa v danej populácii prestane šíriť,“ píše Meyerowitz-Katz.

Kolektívna imunita a koronavírus

Vráťme sa späť k nášmu príkladu s mumpsom. Na to, aby sa mumps celkom prestal šíriť v populácii, musí byť voči nemu imúnnych najmenej 92 percent ľudí na celom svete. Toto číslo môžeme označiť aj ako hranicu kolektívnej imunity.

Koronavírus je v porovnaní s mumpsom oveľa menej nákazlivý a jeho index nákazlivosti má hodnotu približne 3. Vďaka tomu je množstvo imúnnych ľudí potrebných na dosiahnutie kolektívnej imunity nižšie, no aj tak predstavuje asi 70 percent populácie.

Konečne sa dostávame k tomu, prečo kolektívna imunita bez vakcíny nie je odpoveď na koronavírus.

„Ak sa ochorením nakazí 70 percent populácie, zo samostatnej definície je jasné, že nejde o prevenciu. Ako by aj mohlo? Väčšina ľudí vo vašej krajine je chorá!“

Meyerowitz-Katz vylučuje aj absurdné scenáre niektorých „odborníkov“, že by sme ochorením mohli nakaziť len deti a mladých ľudí. „Ak by boli imúnni len mladí ľudia, všade by sa vyskytovali starší s nulovou imunitou, takže by pre nich bolo mimoriadne riskantné kedykoľvek vyjsť z domu,“ píše epidemiológ.

Pri úvahách o kolektívnej imunite sa treba zamyslieť aj nad následkami. Podľa najpozitívnejších odhadov podľahne ochoreniu COVID-19 0,5-1 percento populácie. „Ak by sa nakazilo 70 percent celej populácie, znamenalo by to, že by mohlo umrieť 0,35-0,7 percenta ľudí v krajine, čo je katastrofický scenár,“ myslí si Meyerowitz-Katz

Keďže zhruba 10 percent nakazených si vyžaduje hospitalizáciu, v nemocniciach by ležal obrovský počet ťažko chorých, čo by malo (a aj má) dopad aj na iné stránky fungovania štátu.

„Smutným faktom je, že kolektívna imunita jednoducho nie je riešením našich pandemických útrap. Áno, možno k nej napokon tak či tak dôjde, ale nie je realistické dúfať, že nás sama zachráni.

O kolektívnej imunite môžeme začať hovoriť vtedy, keď sa nám podarí vyvinúť vakcínu, a ani o sekundu skôr, pretože až v tom momente budeme schopní konečne vykoľajiť epidémiu.“