Srbsko a Kosovo rokovali o telekomunikáciách a energetike

Podľa jej slov balkánski lídri nadviažu na dnešné rokovania v záujme dosiahnutia pokroku vo veci realizácie prelomovej dohody medzi Belehradom a Prištinou z apríla. Dačič a Thaçi v utorok hovorili o sporných záležitostiach v oblasti telekomunikácií a energetiky.

Kosovo totiž chce mať vlastnú sieť a predvoľbu, keďže dodnes používa srbskú, zatiaľ čo Srbi chcú vlastných mobilných operátorov na severe Kosova, kde žijú desaťtisíce etnických Srbov. Obdobná situácia je aj v rámci energetiky. O tom a taktiež o novembrových regionálnych voľbách v Kosove budú lídri opätovne hovoriť ôsmeho septembra.

Srbská menšina žijúca na severe Kosova v polovici augusta potvrdila, že sa odmieta zúčastniť na novembrových voľbách do tamojších samospráv, a to napriek výzvam zo strany vlády v Belehrade. Kosovskí Srbi tiež naďalej odmietajú rešpektovať kosovské úrady. K zmene postoja ich neprimäla ani srbskou vládou vyžiadaná amnestia, ktorá je súčasťou aprílovej historickej dohody medzi Prištinou a Belehradom. Tá úplne zbavuje trestného stíhania osoby obvinené z približne 70 porušení kosovských zákonov. Srbský prezident Tomislav Nikolič už lídrom menšiny oznámil, že Belehrad bojkot hlasovania nepodporí. Srbi zo severu Kosova však označujú voľby konané na základe kosovskej ústavy za neprijateľné.

Kosovo, ktorého obyvateľstvo v drvivej väčšine tvoria etnickí Albánci, vyhlásilo nezávislosť od Srbska v roku 2008 a odvtedy ho uznalo približne 100 krajín vrátane väčšiny členov Európskej únie. Belehrad jednostranné odtrhnutie Kosova odmieta. Vzťahy medzi Belehradom a Prištinou sa zlepšili až pod tlakom EÚ, ktorá ich normalizáciou podmienila rokovanie o členstve Srbska v bloku. Výsledkom bola bližšie nešpecifikovaná, 15-bodová dohoda podpísaná v apríli. EÚ v júni potvrdila januárový termín začiatku prístupových rokovaní so Srbskom. Jej lídri zároveň schválili začiatok rokovaní s Kosovom o Stabilizačnej a asociačnej dohode, prvom kroku k budúcemu vstupu do bloku.