USA vraj napadnú Sýriu vo štvrtok, útok má trvať tri dni

V rozhovore s novinármi v Ženeve o podozrivom chemickom útoku Brahími povedal: "Zdá sa, že bola použitá nejaká látka, ktorá zabila veľa ľudí. Stovky. Určite viac ako 100, niektorí vravia, že 300, iní že 600, 1000 či možno viac ako 1000 ľudí".

Alžírčan Brahími je poradcom a vyslancom OSN, od augusta 2012 je špeciálnym vyslancom OSN a Ligy arabských štátov v Sýrii.
Rezolúcia pred útokom

Británia predloží v stredu Bezpečnostnej rade OSN nový návrh rezolúcie odsudzujúci útoky sýrskeho prezidenta Baššára al-Asada a schvaľujúci "nevyhnutné opatrenia" na ochranu civilistov pred chemickými zbraňami.

Informoval o tom britský premiér David Cameron. "Británia vypracovala rezolúciu, ktorá odsudzuje chemický útok al-Asada a povoľuje nevyhnutné opatrenia na ochranu civilistov," uviedol Cameron na Twitteri. "Vždy sme tvrdili, že Bezpečnostná rada OSN by sa mala chovať zodpovedne vo vzťahu k Sýrii. Dnes má príležitosť tak urobiť," dodal britský premiér.

Obrazom: Chemické zbrane v Sýrii zabíjali civilistov



Americký viceprezident Joe Biden v utorok uviedol, že sýrska vláda je jednoznačne zodpovedná za chemický útok proti civilistom z minulého týždňa a za tento "ohavný" čin sa musí zodpovedať.

"Niet pochýb o tom, kto je zodpovedný za toto ohavné použitie chemických zbraní v Sýrii: sýrsky režim," povedal Biden v prejave v Houstone. Ako dodal "tí, čo používajú chemické zbrane proti bezbranným mužom, ženám a deťom, sa za to musia zodpovedať".
Trojdňová ofenzíva

Vojenskú intervenciu musí schváliť BR OSN, tvrdí vyslanec

Osobitný vyslanec Organizácie Spojených národov pre Sýriu Lachdar Brahímí v stredu potvrdil, že medzinárodný vojenský zásah v krajine podlieha schváleniu Bezpečnostnou radou (BR OSN), pričom však naďalej presadzuje politické riešenie konfliktu.

Vyjadril sa tak po tom, ako predstavitelia viacerých západných mocností deklarovali odhodlanie zaútočiť na Sýriu napriek malej šanci, že by sa na pôde výkonného orgánu OSN podarilo v tejto veci dosiahnuť zhodu.

"Myslím si, že medzinárodné právo je v tomto jasné. Medzinárodné právo hovorí, že vojenský zákrok musí byť uskutočnený po rozhodnutí Bezpečnostnej rady," povedal Brahímí pred novinármi v Ženeve. Venoval sa pritom aj údajnému chemickému útoku pri Damasku z 21. augusta, ktorým Západ potrebu intervencie zdôvodňuje. "Zdá sa, že bola použitá nejaká látka, ktorá zabila mnoho ľudí... Určite viac ako 100, niektorí vravia, že 300, iní že 600, možno 1000, možno viac ako 1000." Televízia NBC News v stredu priniesla informáciu, že Spojené štáty údajne začnú vojnové ťaženie v Sýrii vo štvrtok.

Útok má trvať tri dni a zameria sa na továrne, kde vraj krajina vyrába chemické zbrane. USA následne vyhodnotia situáciu a zvážia ďalšie kroky.

Biely dom zatiaľ informácie nepotvrdil, v utorok uviedol, že prezident Barack Obama sa zatiaľ nerozhodol, ako bude na útok odpovedať. Ten sa odohral minulú stredu na predmestiach Damasku, ktoré sú v rukách povstalcov snažiacich sa zvrhnúť režim prezidenta Baššára al-Asada.

Moskva evakuovala zo Sýrie dvoma lietadlami 116 občanov Ruska ako aj občanov iných bývalých sovietskych štátov, uviedlo v stredu ruské ministerstvo pre mimoriadne situácie. Prvé lietadlo s 89 osobami odletelo v utorok a pristálo na moskovskom letisku Domodedovo.

"Väčšinou to boli ženy a deti," uviedla Irina Rossiusová, hovorkyňa ministerstva. Druhé lietadlo so zvyšnými osobami odletelo v stredu. Prvé lietadlo tiež viezlo do Sýrie humanitárnu pomoc, väčšinou konzervy a cukor.

Rusko vyviezlo svojich občanov zo Sýrie v čase možného útoku západných a arabských krajín na Sýriu, ktorej režim údajne 21. augusta požil proti svojim oponentom a povstalcom chemické zbrane. Rusko, ktoré stojí na strane al-Asada, dlhodobo vetuje všetky protisýrske rezolúcie a sankcie v Bezpečnostnej rade OSN a teraz varuje, že útok na Sýriu bude mať katastrofické následky. Od vypuknutia konfliktu v marci 2011 zomrelo v Sýrii už viac ako 100 000 ľudí.

Odporúčame aj:

Amerika chystá bleskový útok na Sýriu, Rusko je proti vojne

Sýria nie je bábkou Západu, prezident al-Asad varuje Ameriku

Západ sa mobilizuje, chystá vojenský útok na Sýriu

V Sýrii potvrdili útok chemickými zbraňami, pôvodcu nemajú

Útok USA na Sýriu by sa podobal bombardovaniu Juhoslávie

Sýrska vláda bombarduje oblasti údajného chemického útoku

V Sýrii umierajú celé rodiny, armáda údajne útočila plynom
Prezident vinu stále popiera

Al-Asadova vláda zodpovednosť za čin, pri ktorom zomreli stovky ľudí, dôrazne odmieta. Vyšetrovatelia chemických zbraní z Organizácie Spojených národov prešli v stredu na územie kontrolované sýrskymi povstalcami, kde už po druhýkrát navštívia miesto údajného útoku jedovatým plynom.

Pôvodne sa na miesto mali vydať v utorok, sýrsky minister zahraničia Valíd Muallim však oznámil, že budú pokračovať vo svojej činnosti až v stredu, keďže im povstalci nedokázali garantovať bezpečnosť. "Misia musela byť odložená," povedal vtedy Muallim.

Generálny tajomník Organizácie Spojených národov Pan Ki-mun povedal v stredu v Haagu, že inšpektori OSN potrebujú štyri dni na to, aby zistili použitie chemických zbraní v Sýrii.

"Môj mandát a moja povinnosť je uskutočniť a dokončiť kompletné vyšetrovanie," povedal Pan novinárom v holandskom Haagu. "Nechajme im 4 dni na dokončenie ich práce," povedal Pan a dodal, že nálezy inšpektorov budú potom analyzované a zaslané Bezpečnostnej rade OSN.

Inšpektori OSN začali v pondelok v Sýrii overovať informácie o údajnom použití chemických zbraní vojskami režimu Baššára al-Asada. V utorok bola ich práca prerušená, pretože podľa sýrskeho ministra zahraničia Valída Muallima povstalci "nedokázali zaručiť ich bezpečnosť". V stredu inšpektori prácu v Sýrii obnovili.

Slovensko je za mierové riešenie situácie

Naša diplomacia vždy podporovala politické riešenie konfliktu v Sýrii. Slovensko však odsudzuje akékoľvek prípady použitia chemických zbraní kdekoľvek na svete. "Počkajme si preto na správu inšpektorov OSN, ktorí preverujú situáciu priamo na mieste," povedal agentúre SITA Peter Susko z tlačového odboru ministerstva zahraničných vecí.

Slovensko vyzýva sýrsku vládu, aby umožnila vyslanému inšpekčnému tímu OSN bezpečný a neobmedzený prístup do oblasti na urýchlené vyšetrenie. "Očakávame, že situáciou sa bude zaoberať aj Bezpečnostná rada OSN a prijme zodpovedné opatrenia vychádzajúce zo zistení misie," dodal Susko.

Slovensko podľa jeho slov určite uprednostňuje konanie v súčinnosti s medzinárodnou komunitou, opierajúc sa o mandát vychádzajúci z rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN. "Hovoriť o akýchkoľvek iných scenároch mimo spomínaného rámca by v tejto chvíli bolo predčasné," dodal.

K intervencii Spojených štátov a ich spojencov v Sýrii by nemalo dôjsť len na základe jedného zistenia, ktoré nemusí byť podložené skutočnosťou a pravdivosťou. Vyhlásil to prezident SR Ivan Gašparovič po stretnutí s prezidentom Rumunska Traianom Băsescom, ktorý je na oficiálnej návšteve Slovenska. Hlavy štátov sa počas rokovaní venovali aj súčasnej kríze v Sýrii.

"Samozrejme, ak ozaj došlo k ohrozeniu veľkej skupiny občanov, tak je potrebná intervencia. Ale je to rozhodnutie, ktoré sa nedá urobiť len tak, že niekto povie, došlo tam k takémuto úkonu a my tam preto musíme ísť," myslí si Gašparovič. Štáty sveta, Európy, ale aj NATO sa podľa slovenského prezidenta v posledných rokoch poučili, že rozhodnutie o vojenskej intervencii je veľmi vážne. "A nebojím sa povedať, že tak, ako sme privítali arabskú jar, dnes sa na to dívam ako na arabský zmätok, keď neviem, komu máme pomáhať a komu nie," ukončil Gašparovič.
Poľsko vyjadrilo prekvapujúci postoj

Poľská vláda nie je presvedčená o správnosti prípadného vojenského zásahu v Sýrii. Potvrdil to v stredu jej predseda Donald Tusk. Je to prekvapujúci postoj, keďže Varšava je po Británii zrejme najbližším spojencom USA v Európe a v minulosti ich vojenské misie vrátane Afganistanu podporovala.

Tusk však v tomto prípade vyjadril pochybnosť, či ozbrojený útok zastaví zločiny. Ako povedal, "rozumiem argumentom, no nezdieľam vieru ani entuziazmus tých, ktorí si myslia, že táto operácia môže priniesť pozitívne výsledky".

Môže to súvisieť aj s augustovým oznámením Poľska o obmedzení zámorských vojenských misií v záujme sústredenia sa na modernizáciu armády na svojom území. Poľský prezident Bronislaw Komorowski označil doterajšiu politiku krajiny oblasti armády za "príliš veľkorysú a neuváženú".
Izraelská armáda povoláva záložníkov

Izraelská vláda v stredu odsúhlasila povolanie časti armádnych záložníkov do služby v súvislosti s vývojom v susednej Sýrii, kde sa očakáva zahraničná vojenská intervencia. Informoval o tom armádny rozhlas, podľa ktorého by mal nešpecifikovaný počet vojakov posilniť jednotky rozmiestnené na severe krajiny.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu počas dňa vydal vyhlásenie, kde na základe zhodnotenia bezpečnostnej situácie odkazuje obyvateľom, že zatiaľ nemusia "meniť svoje každodenné návyky". Izrael je však podľa neho "pripravený na všetky scenáre" a jeho vojaci budú "dôrazne odpovedať na akýkoľvek pokus ublížiť izraelským občanom".