Takáto je odchýlka pri meraní krvného tlaku v závislosti od toho, ktorú ruku použijete

Meranie krvného tlaku sa roky považuje za jeden z kľúčových postupov pri zisťovaní ochorení a ich progresu. Odchýlky meraní sa v súčasnosti síce berú do úvahy, no nik nepočítal s tým, že môžu byť až také veľké v závislosti od toho, na ktorej časti tela sa tlak meria. Na základe nových zistení je zrejmé, že miliardy meraní tlaku po celom svete možno neboli dostatočne presné na to, aby ich lekári vyhodnotili ako zanedbateľné, alebo naopak rizikové.

Zdravotníci sú samozrejme oboznámení s tým, že krvný tlak sa môže meniť podľa situácie. Abnomálne výsledky, za ktoré môže napríklad strach z lekárov, sa preto zvyknú prehodnocovať pomocou opakovaných meraní.

Doteraz sa považovalo za samozrejmé, že krvný tlak je konzistentný v celom organizme. Lekári ho v rámci preventívnych prehliadok najčastejšie merajú z ramena pravej alebo ľavej ruky.

V prípade potreby precízneho merania tlaku sa do tepien zavádza katéter. Táto metóda má nevýhodu v tom, že je invazívna, a je zhruba len o 10 bodov presnejšia ako meranie tlaku pomocou ortuťového tlakomera.

Profesor DaiWai Olson a Kathrina Siaronová z Juhozápadného medicínskeho centra Texaskej univerzity podrobili rôzne metódy merania tlaku testovaniu. Svoju hypotézu vyskúšali na 80 pacientoch, ktorí boli prijatí na jednotku intenzívnej starostlivosti na neurológii pre vážne poruchy, ako je nádor na mozgu alebo porážka. „U týchto pacientov musí byť krvný tlak často udržiavaný vo veľmi prísnych medziach,“ uviedla Siaronová vo vyhlásení.

Autori štúdie upevnili manžety tlakomerov každému pacientovi na obidve ruky a sledovali odlišnosti v nameraných hodnotách. Prišli na to, že pri systolickom tlaku (vyššie číslo pri meraní) bola priemerná odchýlka merania medzi obidvoma rukami asi 8 milimetrov ortute (mmHg), a pri diastolickom tlaku to bolo 6 mmHg.

Olson a Siaronová následne vyskúšali ďalší pokus. Pacientom pripevnili manžetu jedného tlakomera na rameno jednej ruky, a manžetu druhého tlakomera na zápästie druhej ruky. V tomto prípade odchýlka systolického tlaku dosahovala až 13 mmHg, zatiaľ čo pri diastolickom neprekročila hranicu 5 mmHg.

V extrémnych prípadoch odchýlka u pacientov siahala až po 40 mmHg v závislosti od miesta na tele, kam priložili manžetu. Podľa autorov by takéto výsledky výskumu mohli mať drastický dopad na liečbu pacientov. „Ak meriame tlak na jednej ruke, pacient vyzerá byť v poriadku, ale keď odmeriame tlak aj na druhej, zistíme, že v skutočnosti je v kritickom stave,“ hovorí Olson, podľa ktorého aj 5mmHg rozhoduje o tom, či pacientovi bude nasadená liečba alebo nie.

Opätovné meranie tlaku na oboch rukách sa niekedy praktizuje, ak výsledok po meraní na jednej ruke vychádza z normy, no vedci majú za to, že tento zvyk by si mali lekári osvojiť a vykonať ho pri každom meraní.

Dôvod, prečo dochádza k takýmto značným odchýlkam pri meraní tlaku, je zatiaľ neznámy. Olson a Siaronová v budúcnosti plánujú podniknúť ďalšie štúdie, ktoré by túto problematiku ozrejmili. Zatiaľ nevyslovili záver, či je jedna strana tela pri meraní tlaku spoľahlivejšia ako druhá, no pri každom meraní tlaku odporúčajú meranie z viacerých častí tela, a to zvlášť u pacientov, pri ktorých by aj malá odchýlka mohla naznačovať životu nebezpečnú situáciu.