Prečo by ste v obchode mali radšej platiť mincami ako bankovkami

Už starovekí Egypťania využívali meď, ktorá je známa pre svoje antibakteriálne vlastnosti, na liečbu poranení. Kúsky tohto kovu majú dodnes široké využitie aj v živote každého z nás. Najčastejšie ho pritom možno nájsť v peňaženke, ako zložku mincí.

Peniaze sú jedným z najčastejšie vymieňaných bežných predmetov, kvôli čomu sa často považujú za prenášača patogénov. Profesor Johannes Knobloch a jeho kolegovia z Medicínskeho centra Hamburskej univerzity preto podnikli pokus, v ktorom chceli bližšie charakterizovať antibakteriálne schopnosti medi.

Vedci kontaminovali tri druhy euro-mincí (5-centové, 50-centové a 1-eurové) s obsahom medi aspoň 75 percent a jeden druh bankovky (5-eurovú) z bavlneného vlákna. Použili pritom dva známe druhy baktérií – Staphylococcus aureus a Enterococcus faecium. Ako kontrolný povrch boli využité keramické kachličky, ktoré takisto kontaminovali.

Po kontaminácii vedci odložili predmety na 24 hodín, po ktorých skontrolovali množstvo baktérií na nich.

Po deviatich od seba nezávislých pokusoch vedci posúdili, že po 24 hodinách sa na povrchu bankoviek a keramických kachličiek nachádzalo zhruba rovnaké množstvo baktérií. Pokiaľ ide o mince, množstvo S. aureus na povrchu po dni kleslo o 98,7 až 99,5 percent (v závislosti od typu mince) a E. faecium o 96,8 až 99,0 percent.

„V porovnaní s 5-eurovou bankovkou mince s obsahom medi vykazujú značnú antimikrobiálnu aktivitu,“ uvádzajú autori štúdie. „Vo väčšine pokusov ale baktérie neboli celkom eliminované z ich povrchu. Aj mince preto môžu zohrávať úlohu pri prenose mikróbov.“

Keďže štúdia zatiaľ neprešla odborným hodnotením, vedci z daného odboru varujú pred doslovnou interpretáciou jej výsledkov.

Ďalej treba zdôrazniť, že pri kontaminácii sa manipulovalo s baktériami, a nie vírusmi. Výsledky štúdie sa teda nevzťahujú na vírus SARS-CoV-2, ktorý spôsobuje ochorenie COVID-19.

„Veľmi dôležitým (neštatistickým) faktom je, že mikroorganizmy, ktoré boli pozorované, boli dva rôzne typy baktérií, a nie vírusy, takže výskum neudáva žiadne praktické informácie o šírení SARS-CoV-2 prostredníctvom mincí alebo bankoviek,“ uviedol emeritný profesor aplikovanej štatistiky na The Open University (Veľká Británia) Kevin McConway.

S cieľom zistiť, či sa koronavírus na minciach správa rovnako ako baktérie, bola podniknutá ďalšia štúdia, podľa ktorej sa prítomnosť vírusu na medených minciach potvrdila aj po 4 hodinách od kontaminácie.

„Ak sa dotýkate predmetov, ktorých sa pred vami dotýkal niekto iný, majte na pamäti, že môžu byť kontaminované a umývajte si ruky“ hovorí profesor ekológie a evolučnej biológie z Kalifornskej univerzity v Los Angeles James Lloyd-Smith.