Potenciálne dlhodobé následky koronavírusu na organizmus

Podľa doktora Erica Cartera je možné, že zakaždým, keď ochorieme, ochorenie postihuje rôzne orgány a zanecháva na nich rozličné stupne poškodenia, alebo vôbec nijaké. „Stále celkom nerozumieme imunitnej odpovedi a nemáme odpoveď na otázku, či uzdravenie a rozvoj imunity chránia proti opätovnému nakazeniu alebo ohrozujúcemu priebehu ochorenia.“

Je teda zrejmé, že hoci sa nám podarilo zmapovať konkrétne príznaky koronavírusu po nakazení (patrí sem horúčka, kašeľ, strata chuti a čuchu až zápal pľúc), dosiaľ nevieme, ako budú ďalej vyzerať životy tých, ktorí sa z ochorenia vyliečili.

Komu hrozia dlhodobé následky?

Súčasné štúdie presadzujú názor, že väčšina z tých, ktorí sa nakazili a ochorenie u nich prebiehalo mierne, by sa mala vyliečiť bez dlhodobých následkov.

Odlišný prípad tvoria tí, u ktorých si ochorenie kvôli vážnejším príznakom vyžiadalo hospitalizáciu a pľúcnu ventiláciu, čo je zhruba 20 percent z celkového počtu hospitalizovaných na svete.

„Pre viac ako 80 percent pacientov nakazených koronavírusom je vyliečenie finálne a ukončené. Najnovšia štúdia z Hong Kongu ale tvrdí, že 20-30 hospitalizovaných percent pacientov sa bude musieť zmieriť so zníženou kapacitou pľúc zapríčinenou zápalom pľúc alebo samotnou liečbou pomocou ventilácie,“ hovorí doktor Steven Berk.

Podľa lekárov sa dlhodobá dýchavičnosť a zjazvenie pľúc alebo pľúcna fibróza najpravdepodobnejšie vyskytne u nakazených pacientov, u ktorých dôjde k vzniku syndrómu akútnej respiračnej tiesne a vyžadujú si dlhodobú liečbu na pľúcnej ventilácii v trvaní týždeň a viac.

Najčastejšie dlhodobé problémy

Výskum zverejnený v žurnále Cellular & Molecular Immunology hovorí, že vírus SARS-CoV-2, z ktorého vzniká COVID-19, dokáže paralizovať T-lymfocyty, ktoré sú kľúčové pri identifikácii a ničení patogénov v organizme. SARS toto napríklad nedokáže, no obdobnú reakciu je možné pozorovať pri víruse HIV.

Štúdie z Číny takisto poukazujú na to, že tí, ktorí sa vyzdravili z COVID-19, naďalej pociťovali ťažkosti so srdcom a poruchy obličiek.

Nevýhodou skúmania dlhodobých následkov pomerne mladého vírusu je to, že vznikol len koncom minulého roka, a výskumníci sa preto musia spoliehať na obmedzené informácie, ktoré dopĺňajú údajmi z priebehu a následkov podobných ochorení, ako sú SARS a MERS.

„Ľudia, u ktorých pri SARS dochádza k zápalu pľúc, aj po mesiaci od nákazy uvádzajú problémy s dýchavičnosťou a pľúcnou fibrózou,“ hovorí Berk, podľa ktorého sa tieto ťažkosti časom zlepšujú. „Organizmy pacientov so SARS aj naďalej bojujú s vírusom, niekedy aj viac ako 20 dní. U pacientov, ktorí trpeli syndrómom akútnej respiračnej tiesne, dochádza k vzniku dýchavičnosti, ktorá môže trvať aj niekoľko mesiacov alebo do konca života.“

Skrytá hrozba

Špecialistka na hormonálnu sústavu doktorka Elizabeth Lee Vlietová hovorí, že mnohé virologické ochorenia vyústia do dlhodobých následkov v podobe ochorení pľúc, ako aj neurologických porúch, srdcových ochorení a porúch funkcie obličiek.

„Je nám známe, že závažné vírusové ochorenia môžu viesť k paralyzujúcej slabosti. Keďže už poznáme orgány, ktoré môžu byť najviac postihnuté vírusovými ochoreniami, budem aj naďalej pozorne sledovať svojich pacientov a prípadný výskyt takýchto porúch u nich,“ hovorí Vlietová, podľa ktorej sa pri COVID-19 dajú dlhodobé následky čakať najmä u starších pacientov a u pacientov s inými ochoreniami, najmä ochoreniami pľúc, srdca a obličiek.

Zdravotníci u ľudí, ktorí sa vyliečili z koronavírusu, nezaznamenávajú len ťažkosti s dýchaním, bolesť pľúc a slabosť. Často ich potrápi a psychologický nepokoj, izolácia a strach z opätovnej nákazy alebo návratu príznakov.

„Od vypuknutia epidémie SARS v roku 2003 evidujeme psychiatrické ochorenia ako najviditeľnejší následok nakazenia,“ hovorí odborníčka na infekčné ochorenia doktorka Melissa Nolanová. „Vrátane posttraumatickej stresovej poruchy a depresie.“ Podľa Berka sa bežne vyskytujú aj úzkosť a oslabenie svalov.