Vývoj pandémie a otváranie ekonomiky by sa mohlo sledovať aj regionálne

Pri prijímaní opatrení na pomoc slovenskej ekonomike je potrebné priebežne kontrolovať a vyhodnocovať aj ich uvádzanie do praxe. Vývoj pandémie nového koronavírusu a nadväzujúce otváranie ekonomiky by sa zase mohlo sledovať nielen celoslovensky, ale aj čiastkovo na úrovni regiónov a diferencovať tak jednotlivé fázy. Aj o týchto témach diskutoval v piatok ekonomický krízový štáb na Úrade vlády (ÚV) SR.

„Ak sa bude situácia zle vyvíjať v konkrétnom regióne, tak tam bude treba otváranie nových prevádzok zabrzdiť alebo zvoliť opačný systém, prípadne zatvoriť nejaké prevádzky, aby netrpeli regióny, kde po medicínskej stránke boj (s novým koronavírusom) zvládať budú, pretože možno lepšie dodržujú hygienické pravidlá a viac rešpektujú nastavené opatrenia. Aby teda (všetci) netrpeli na to, že niekde na Slovensku je prístup benevolentnejší,“ povedal na brífingu po rokovaní premiér Igor Matovič (OĽaNO).

„Tento podnet na to, aby sme pozerali na prípadné otváranie nových prevádzok z regionálneho pohľadu, možno až na úroveň okresov, je veľmi zaujímavý. Som preto sám zvedavý, ako sa postavia k tomu epidemiológovia,“ zdôraznil predseda vlády.

Aj podľa vicepremiéra a ministra financií Eduarda Hegera (OĽaNO) sa na stretnutí ekonomického krízového štábu hovorilo o tom, že z hľadiska udržania kontroly nad pandémiou pri otváraní ekonomiky SR bude dôležité sa pozerať na regionálne opatrenia. „Tak budeme môcť testovať, aký je súvis medzi otváraním, oživovaním malej slovenskej ekonomiky a zároveň držaním vírusu pod kontrolou. Ak by sa niečo začalo diať, vieme omnoho rýchlejšie moderovať celý vývoj,“ upozornil Heger.

„V zásade sme otvorili tému, či mať plošný prístup k otváraniu ekonomiky alebo ho regionálne diferencovať. My, ako ekonómovia, sme boli za to, ak je možnosť aj z pohľadu zdravotného, skôr regionálne diferencovať,“ poznamenal bývalý viceguvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Ján Tóth.

Podľa viceguvernéra NBS Ľudovíta Ódora treba pri prijímaní vládnych opatrení monitorovať aj ich uplatňovanie v praxi. „Jedno hľadisko je administratívne, teda do akej miery existujú nejaké prekážky, ktoré vieme odstrániť, aby pomoc mohla byť rýchlejšia a adresnejšia. Druhé hľadisko je určite v tom, že musíme monitorovať aj tie “biele miesta na mape„, kde je pomoc ešte potrebná, teda ktoré segmenty ekonomiky ju potrebujú navyše,“ doplnil Ódor.

Tretia rovina spočíva podľa Ódora v potrebe monitorovania, hoci aj na týždennej báze, na sledovaní, či dané opatrenie prinášajú predpokladané výsledky. „A keď nie, tak akým spôsobom treba niečo zmeniť, aby želané efekty boli čo najlepšie, ale aby sa zároveň neplytvalo verejnými financiami,“ dodal Ódor.