Kolegovia aj verejnosť sa rozlúčili s Jozefom Bednárikom

Sálu v historickej budove Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave zaplnili smútiaci hostia do posledného kresla.

Pred vchodom postával zástup ľudí, ktorí sa už do budovy nezmestili, no aj napriek tomu sa chceli s divadelníckou a režisérskou legendou rozlúčiť. Program poslednej rozlúčky sledovali na veľkoplošnej obrazovke na Hviezdoslavovom námestí. Po skončení programu sa zapisovali do kondolenčnej knihy a prišli sa pokloniť pamiatke Jozefa Bednárika.

Smútiacim sa prihovoril samotný maestro

Počas programu sa kolegom, rodine, priateľom aj všetkým prítomným niekoľkokrát prihovoril samotný Jozef Bednárik. V zázname z rozhovoru zosnulý režisér spomínal na detstvo, rodičov, na svoje divadelnícke a režisérske začiatky i na nitrianske divadlo, v ktorom po skončení vysokej školy začínal a do ktorého sa vždy rád vracal.

Jeho spomienky boli sprevádzané humorom a vtipom vlastným Jozefovi Bednárikovi, pre ktorý bol medzi ľuďmi známy a obľúbený. „Jozef Bednárik svoje sny režíruje. Snívam o tom, že raz by sme nemuseli zažiť všetky tie nervy, všetky tie strašné veci, ktoré sú súčasťou každej premiéry a že by to tak pozvoľna preplynulo a my by sme bez narušenia našich vzťahov, nervov i tlakov, cholesterolov a bez zvýšenia hladiny cukru preplávali týmto... Ja potom dosť snívam aj o tom, že mám 75 kíl alebo 65 a vynáram sa šialene, úžasne, nehanebne oblečený z mora,“ prihovoril sa Jozef Bednárik zo záznamu smútiacim v sále SND.

Odpočívaj v pokoji. Viem, že neposlúchneš

Za všetkých kolegov sa so zosnulým umelcom v príhovore rozlúčil herec Dušan Jamrich. „Pán Jozef Daniel Bednárik, lúčime sa s tebou ako s nenapodobiteľným, jedinečným, nenahraditeľným umelcom, ktorý si zaslúži označenie maestro. Maestro, ktorý však nikdy nezabudol byť chlapčekom pod vianočným stromčekom s bábkovým papundekľovým divadlom od Ježiška,“ týmito slovami sa so svojím spolužiakom, dlhoročným priateľom a kolegom rozlúčil Dušan Jamrich. „Odpočívaj v pokoji. Viem, že neposlúchneš,“ odkázal Jamrich Bednárikovi s tým, že iste pripraví nebesky krásne predstavenie, na ktoré sa budú „anjeli trhať o lístky a čerti si ho budú chcieť pozrieť aspoň cez kľúčovú dierku“.

Kolegovia z divadla vzdali pamiatke Jozefa Bednárika hold v umeleckom programe, ktorý režíroval Bednárikov dlhoročný spolupracovník a priateľ Ján Ďurovčík. S režisérskou legendou sa rozlúčili vystúpeniami rôznych žánrov – tancom, operou, muzikálom či ukážkou z televíznej inscenácie.

Pamiatke umelca sa poklonili na scéne z Mozartovej opery Don Giovanni, ktorú Jozef Bednárik režíroval. Hold mu vzdali slovenskí aj českí umelci - Ľubica Vargicová, Eva Urbanová, Peter Mikuláš, Emília Vášáryová, Dušan Jamrich, herci Divadla Andreja Bagara v Nitre, Katarína Hasprová, Daniel Hůlka, Viktor Horján, Andrea Zimányiová a ďalší. Hľadisko v sále Slovenského národného divadla bolo plné ďalších Bednárikových kolegov z divadla.

Za svoju prácu si na konci programu zosnulý umelec vyslúžil od prítomných niekoľko minút trvajúci potlesk.

Jozef Bednárik zomrel vo štvrtok 22. augusta vo veku 65 rokov. Bol jednou z najvýznamnejších režisérskych osobností česko-slovenského divadelníctva. Na konte má desiatky televíznych réžií svetovej aj slovenskej literatúry, legendárne televízne rozprávky, triptychy a televízne muzikály.

Mnohé inscenácie pripravil aj v martinskom divadle, v Štátnom bábkovom divadle v Bratislave, na pôde Státní opery v Prahe a Opery a Baletu Národního divadla v Prahe. V hlavnom meste Českej republiky uviedol legendárne muzikály Dracula, Rusalka, Gróf Monte Christo, Johanka z Arku, Angelika a Elixír života.

V Bratislave na Novej scéne začiatkom 90. rokov priviedol na svet muzikály Evanjelium o Márii, Grand Hotel, Paganini, Pokrvní bratia, Jozef a jeho zázračný farebný plášť, Klietka bláznov, Donaha, v Prešove to bola Sladká Charity, v Košiciach Oliver.

V roku 1996 sa vrátil do svojho domovského divadla DAB v Nitre, kde pripravil mimoriadne úspešné muzikály Fidlikant na streche, Grék Zorba, Adam Šangala, Kabaret, Divotvorný hrniec a Modrá ruža. Takmer revolučné vo vývine slovenskej opernej tvorby bolo Bednárikovo naštudovanie Gounodovho Fausta a Margaréty v Opere Slovenského národného divadla v Bratislave.

Získal množstvo ocenení, DOSKY za najlepšiu réžiu sezóny, Cenu Literárneho fondu, Krištáľové krídlo, Cenu za celoživotné dielo Literárneho fondu, Cenu Pavla Straussa či Cenu Tatra banky.