10 katastrofických hrozieb, ktorým ľudstvo v súčasnosti čelí

Rok 2020 možno už v prvých mesiacoch hodnotiť ako nebezpečný. Okrem pandémie koronavírusu, ktorá počas nich stihla zasiahnuť celý svet, sme tiež boli svedkami devastujúcich lesných požiarov, vysychania vodných plôch, úbytku koralov a ďalších udalostí, ktoré by mohli viesť k oveľa horším scenárom.

Skupina vedcov a zanietených občanov zameraná na skúmanie najväčších hrozieb pre človeka, známa pod názvom Komisia pre ľudskú budúcnosť (CHF), najnovšie zverejnila správu Prežitie a prosperovanie v 21. storočí, v ktorej vytýčila 10 potenciálnych katastrof, na ktoré by sa ľudstvo malo pripraviť. Ich poradie nezodpovedá stupňu ich rizikovosti:

1. úbytok prírodných zdrojov, predovšetkým vody
2. kolaps ekosystémov a strata biodiverzity
3. rast populácie nad kapacitu Zeme
4. globálne otepľovanie a človekom vyvolané zmeny podnebia
5. chemické znečistenie Zeme, vrátane atmosféry a oceánov
6. nedostatok jedla a pokles nutričnej kvality jedla
7. jadrové zbrane a iné zbrane masového zabíjania
8. pandémia novej neliečiteľnej choroby
9. vznik novej a neovládateľnej technológie
10. neschopnosť sveta a národov pochopiť tieto hrozby a zabrániť im

Autorom správy je dokopy viac ako 40 akademikov, mysliteľov a verejných činiteľov, ktorí sa spoločne zišli za jedným stolom. Podľa komisie sa schopnosť človeka spôsobiť masové škody sebe samému od polovice 20. storočia rapídne zrýchlila.

Riziká, ktorým dnes hrozíme, sú globálne, komplikované a rôznorodé. Každé z nich predstavuje „značnú“ hrozbu pre ľudskú civilizáciu, alebo je označené ako „katastrofické“ alebo „existenciálne“. Každé z desiatich najväčších globálnych rizík pritom úzko súvisí s ďalšími deviatimi.

Podľa komisie je jediným spôsobom, ako zachrániť planétu a ľudskú civilizáciu, reformovať systémy, ktoré dnes považujeme za samozrejmé – ekonomiku, jedlo, energiu, výrobu a odpad, život v spoločnosti a náš vzťah s prírodnou zložkou planéty.

Prečo je COVID-19 dôležitý pre kroky v budúcnosti

Každú z vytýčených hrozieb si dokážeme predstaviť individuálne, no možno práve vďaka pandémii koronavírusu je pre nás ľahšie pochopiť aj to, ako navzájom spolu súvisia.

Koronavírus so sebou okrem pandémie priniesol aj pokles množstva skleníkových plynov v atmosfére, zdôraznil potrebu diskusie o umelej inteligencii a využití súkromných informácií a rozprúdil aj debatu o globálnom a lokálnom fungovaní ekonomických systémov. Je nutné si uvedomiť, že nového koronavírusu sa nezbavíme bez toho, aby sme zohľadnili aj tieto faktory.

Cieľom zasadnutia CHF nebolo vyriešiť a odstrániť každú hrozbu, ale načrtnúť aktuálny prístup spoločnosti k nej a témy, ktoré ľudstvo spájajú. Podľa komisie je pri hľadaní riešení kľúčové porozumieť vede, dôkazom a analýzam.

„Keby naši zákonodarcovia a vláda strávili viac času študovaním aktuálnych vedeckých poznatkov o podnebí, a z toho vyvodili potenciálne riziko leta 2019-20, boli by sme schopní včas odhaliť možnú katastrofu a dokázali by sme sa tak na ňu lepšie pripraviť. Šokujúce udalosti nie sú vždy neočakávané,“ uviedla pre časopis The Conversation jedna z členov CHF, ktorá pomáhala tvoriť zoznam 10 aktuálnych katastrof, kardiologička Arnagretta Hunterová z Austrálie.

Vedci sa na konferencii zhodli na tom, že ako ľudstvo musíme upriamiť pozornosť na dlhodobé dopady toho, čo dnes robíme. „Presun z krátkodobého na dlhodobé uvažovanie môže začať v domácnosti každého jedného z nás,“ uviedla Hunterová.